Výber legislatívnych zmien a noviniek za apríl - júl 2026
VÝBER LEGISLATÍVNYCH ZMIEN A NOVINIEK ZA JÚL 2026
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
SPÔSOB KATEGORIZÁCIE A OBSAH BEZPEČNOSTNÝCH OPATRENÍ INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VEREJNEJ SPRÁVY
- Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 184/2026 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2027
Anotácia:
Zosúladenie bezpečnostných opatrení v oblasti informačných technológií verejnej správy s požiadavkami vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 227/2025 Z. z. a odstránenie dualizmu v rámci bezpečnostných opatrení.
Popis:
Vyhláška bola vypracovaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 31 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 95/2019 Z. z.“). Prax ukázala, že súčasné znenie vyhlášky je v niektorých častiach nedostačujúce a nezastrešuje dostatočne všetky úrovne bezpečnosti informačných technológií v jednotlivých organizáciách verejnej správy.
Je potrebné dodať, že súčasné znenie vyhlášky je v niektorých jej častiach postačujúce, moderné s ohľadom na to, čo jednotlivé orgány riadenia a správcovia pre bezpečnosť svojich informačných technológií verejnej správy potrebujú. Zároveň je potrebné reflektovať na novoprijaté právne predpisy v kontexte európskej legislatívy a taktiež reagovať na novelizáciu vnútroštátnej právnej úpravy na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy, a preto je prijatie novely vyhlášky opodstatnené.
Účelom vyhlášky je odstrániť dualizmus a reagovať na zmeny, ktoré boli vykonané prijatím novej vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 227/2025 Z. z. o bezpečnostných opatreniach, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení. Vzhľadom na aplikačné nejasnosti, ktoré vzniknutý dualizmus môže spôsobiť pri implementácii bezpečnostných opatrení v prostredí subjektov verejnej správy, je potrebné zjednotiť požiadavky kladené na subjekty verejnej správy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Vyhláška ďalej upravuje informácie o aktívach správcu, obsah a štruktúru bezpečnostného projektu, spôsob evidencie a hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov a klasifikáciu informácií. Cieľom právnej úpravy je zosúladiť súčasné znenie bezpečnostných opatrení, resp. požiadaviek právnych predpisov na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy s požiadavkami vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 227/2025 Z. z. o bezpečnostných opatreniach, pričom v konečnom dôsledku dôjde k odstráneniu dualizmu v rámci bezpečnostných opatrení.
SLOVENSKÝ FARMACEUTICKÝ KÓDEX
- Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 179/2026 Z. z. o vydaní opatrenia z 24. júna 2026 č. S14903-2026-OL, ktorým sa vydáva Slovenský farmaceutický kódex, tretie vydanie (úplné znenie oznámenia nájdete TU)
- Účinnosť: 3. júla 2026
Anotácia:
Tretie vydanie Slovenského farmaceutického kódexu.
Popis:
Cieľom opatrenia je ustanovenie tretieho vydania Slovenského farmaceutického kódexu. V súlade s § 129 ods. 2 písm. p) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) návrh Slovenského farmaceutického kódexu vypracoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Slovenský farmaceutický kódex je popri Európskom liekopise (Ph. Eur.) národnou normou, ktorá je platná na území Slovenskej republiky. Výnosom Ministerstva zdravotníctva SR č. S14903-2026-OL zo dňa 24. júna 2026 nadobudol dňom 15. júla 2026 účinnosť Slovenský farmaceutický kódex, tretie vydanie.
ZÁKON O MEDZINÁRODNEJ JUSTIČNEJ SPOLUPRÁCI V TRESTNÝCH VECIACH
- Zákon č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 18. augusta 2026, 1. januára 2028
Anotácia:
Konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, odstránenie nedostatkov aplikačnej praxe a zjednodušenie využívania nástrojov v právnom styku s cudzinou.
Popis:
Slovenská republika v čase, keď vstúpila do Európskej únie (ďalej len „EÚ“) prijala koncept „vzájomného uznávania justičných rozhodnutí“ ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach deklarovaný Radou Európskej únie. V roku 2005 prijala Slovenská republika koncept transpozície aktov EÚ formou samostatných zákonov. Tento koncept sa prejavil ako opodstatnený, najmä s poukazom na odlišný právny základ (vzájomné uznávanie) a skutočnosť, že nástroje justičnej spolupráce v rámci EÚ sú založené na priamom styku justičných orgánov členských štátov EÚ. V súčasnosti, pri náraste počtu osobitných zákonov, úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach stratila prehľadnosť. Navyše, transpozícia nástrojov EÚ sa neuskutočnila v jednotnej legislatívnej línii.
Cieľom zákona je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je, aby sa sprehľadnilo a zjednodušilo využívanie nástrojov a inštitútov využívaných v právnom styku s cudzinou a aby sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe.
Nová úprava zohľadňuje aj vývoj judikatúry medzinárodných súdov a v neposlednom rade aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej samostatnej právnej úpravy je aj zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi EÚ, ktorá je z hľadiska jej osobitnej povahy a systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou z hľadiska frekvencie jej využitia zo strany justičných orgánov. Dôvodom pre samostatnú úpravu tejto časti sú i spoločné východiská z hľadiska aplikácie hlavných atribútov právneho priestoru EÚ, a to najmä zásady vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a úzko previazaných prvkov, ako vzájomná dôvera justičných orgánov členských štátov EÚ a ich priamy styk. Zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore za účelom zabezpečenia elektronických dôkazov. Na rozdiel od justičnej spolupráce s členskými štátmi EÚ, spolupráca s tretími štátmi naďalej zostáva štandardnou „medzištátnou“ doménou medzinárodnej spolupráce charakterizovanou najmä stykom medzi ústrednými orgánmi dotknutých spolupracujúcich štátov, v slovenských podmienkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry.
Právna úprava justičnej spolupráce v trestných veciach má povahu lex specialis k ustanoveniam Trestnému zákonu a k ustanoveniam Trestného poriadku, ktoré sa majú aplikovať subsidiárne. Zákon pozostáva z piatich častí, pričom prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia, druhá časť upravuje justičnú spoluprácu s tretími štátmi a tretia časť justičnú spoluprácu s členskými štátmi. Štvrtá časť sa zaoberá spoluprácou s európskymi a medzinárodnými orgánmi a agentúrami. Piata časť obsahuje splnomocňovacie, prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.
VÝBER LEGISLATÍVNYCH ZMIEN A NOVINIEK ZA JÚN 2026
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ
- Zákon č. 158/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2027
Anotácia:
Zvýšenie sumy odvodovej odpočítateľnej položky, rozšírenie osobného rozsahu práv na zamestnancov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke, študentov pracujúcich na základe dohody a poberateľov dôchodkových dávok, úprava povinností preukazovania a oznamovania rozhodujúcich skutočností zamestnávateľovi.
Popis:
Zákon upravuje odvodovú odpočitateľnú položku, rozširuje okruh osôb oprávnených na jej uplatnenie a z dôvodu právnej istoty precizuje podmienky jej uplatňovania. Právna úprava reaguje na potrebu zmierniť odvodové zaťaženie vybraných skupín fyzických osôb, najmä poberateľov dôchodkov, študentov a fyzických osôb na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, ak vykonávajú prácu na základe dohody.
Súčasný právny stav upravuje v § 138a zákona o sociálnom poistení odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 eur za kalendárny mesiac pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a. Ustanovenie § 227a priznáva právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky zamestnancovi v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnancovi v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b). Platná právna úprava tak vychádza z obmedzeného osobného rozsahu oprávnených osôb a zo sumy odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá zodpovedá doterajšiemu nastaveniu, no nevytvára širší rámec pre osoby, ktoré sú dočasne mimo štandardného pracovného režimu z dôvodu starostlivosti o dieťa.
Nedostatok doterajšej úpravy sa prejavuje v tom, že režim odvodovej odpočítateľnej položky nemožno uplatniť pri fyzických osobách na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, hoci aj tieto osoby môžu popri starostlivosti o dieťa vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody. Zároveň platná suma odvodovej odpočítateľnej položky limituje rozsah jej praktického účinku pri študentoch a poberateľoch dôchodkov, ak ich príjem z dohôd presahuje súčasnú hranicu. Doterajšia právna úprava preto nevytvára dostatočný rámec na podporu obmedzenej zárobkovej aktivity tých skupín osôb, pri ktorých existuje vecný dôvod na zmiernenie odvodového zaťaženia.
Zámerom zákona je rozšíriť možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky na ďalší vecne odôvodnený okruh osôb a súčasne zvýšiť jej sumu tak, aby mala výraznejší praktický účinok. Cieľom nie je meniť základnú architektúru systému sociálneho poistenia ani vytvárať nový odvodový inštitút. Sledovaným výsledkom je úprava existujúceho mechanizmu tak, aby lepšie zodpovedal reálnym situáciám študentov, poberateľov dôchodkov a osôb, ktoré popri starostlivosti o dieťa vykonávajú prácu na základe dohody.
Jadrom úpravy je zvýšenie sumy odvodovej odpočítateľnej položky z 200 eur na 500 eur za kalendárny mesiac. V hmotnoprávnej rovine ide o rozšírenie rozsahu príjmu z dohody, pri ktorom sa neuplatní odvodové zaťaženie v doterajšom rozsahu. Na túto zmenu nadväzuje rozšírenie osobného rozsahu § 227a na fyzické osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa Zákonníka práce. Predmetná právna úprava tým prepája režim sociálneho poistenia s pracovnoprávnym postavením osôb, ktoré sú dočasne viazané starostlivosťou o dieťa a popritom vykonávajú činnosť na základe dohody. Zákon výslovne upravuje povinnosť fyzickej osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva a písomne ho informovať o skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Súčasne sa ustanovuje následok nesplnenia tejto povinnosti tým, že bez preukázania rozhodujúcich skutočností zamestnávateľ odvodovú odpočítateľnú položku neuplatní.
Uvedená právna úprava sa dotkne študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov, poberateľov dôchodkových dávok vymedzených v § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, fyzických osôb na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke vykonávajúcich prácu na základe dohody, ich zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne.
NOVELA CIVILNÉHO SPOROVÉHO PORIADKU A ZÁKONA O MEDZINÁRODNOM PRÁVE SÚKROMNOM A PROCESNOM
- Zákon č. 148/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 15. júla 2026
Anotácia:
Transpozícia smernice EÚ o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, posilnenie základných práv v demokracii ako slobody prejavu a práva na informácie.
Popis:
Predmetom zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“) (Ú. v. EÚ L, 2024/1069, 16.4.2024). Ustanovujú sa pravidlá ochrany osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi procesmi, medzinárodne označovanými ako SLAPP.
Cieľom transpozície je posilniť základné práva v demokracii ako slobody prejavu, práva na informácie či environmentálnej občianskej angažovanosti a zlepšenie právnej istoty. V súčasnosti Civilný sporový poriadok poskytuje osobitnú ochranu v sporoch s ochranou slabšej strany napr. spotrebiteľom, pri antidiskriminačných sporoch alebo zamestnancom v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ktorá sa zákonom rozširuje aj o ochranu osôb zapojených do verejnej účasti. Prostriedky ochrany spočívajú:
- v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť,
- dôkazným bremenom bude zaťažený žalobca, ktorý musí preukázať, že jeho konanie je v dobrej viere s cieľom uplatňovať svoje práva a nie odrádzať a sankcionovať osobu zapojenú do verejnej účasti na záležitostiach verejného záujmu,
- slabšia strana bude môcť žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavok na náhradu trov konania,
- súd bude môcť uložiť žalobcovi účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za zneužívajúce procesné úkony ako napr. povinnosť uverejniť rozsudok súdu, uložiť náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia až do plnej výšky či uložiť adekvátnu pokutu.
Transpozícia si vyžiada aj novelizáciu zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorá je doplnená o zmeny a spresnenia, ktoré si vyžiadala aplikačná prax pri pojmoch ako obvyklý pobyt, či prekladoch písomností v rámci justičnej spolupráce.
NOVELA ZÁKONA O PRÍSPEVKU NA POHREB
- Zákon č. 149/2026 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2027
Anotácia:
Zvýšenie príspevku na pohreb zo sumy 200 eur na sumu 250 eur.
Popis:
Zákon nadväzuje na legislatívnu zmenu prijatú v roku 2024, ktorou sa z iniciatívy poslancov Slovenskej národnej strany zvýšil príspevok na pohreb na 200 eur po dlhom období bez úpravy tejto sumy. Platná právna úprava ustanovuje výšku príspevku na pohreb sumou 200 eur a zákon ju zvyšuje na 250 eur.
Dôvodom potreby prijatia zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1 000 eur do 3 000 eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 % týchto nákladov, ale len ich menšiu časť, čo oslabuje jeho reálny kompenzačný význam a znižuje rozsah pomoci poskytovanej pozostalým v období bezprostredne po úmrtí blízkej osoby.
Zákon nemení okruh oprávnených osôb, podmienky nároku, spôsob uplatnenia nároku, rozhodovanie o nároku ani výplatu príspevku. Zasahuje výlučne do výšky dávky, pričom zachováva doterajšiu vecnú a procesnú konštrukciu zákona.
ÚPRAVA SÚM ŽIVOTNÉHO MINIMA
- Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 155/2026 Z. z. o úprave súm životného minima (úplné znenie opatrenia nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júla 2026
Anotácia:
Úprava súm životného minima: 295,22 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 205,96 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, 134,80 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
Popis:
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že tieto sumy sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie, za ktoré sa považuje obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie 1,039 (t. j. apríl 2026/apríl 2025).
Sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu 2026 nasledovne:
- suma 284,13 eura mesačne sa upravuje na 295,22 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
- suma 198,22 eura mesačne sa upravuje na 205,96 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
- suma 129,74 eura mesačne sa upravuje na 134,80 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sám o sebe nezakladá nárok na žiadnu dávku. Predstavuje základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú nárok na určitú dávku, prípadne na zľavu z určitého plnenia.
NOVELA ZÁKONA O CESTNEJ PREMÁVKE
- Zákon č. 131/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. septembra 2026, 1. apríla 2027, 1. septembra 2027
Anotácia:
Zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky posilnením postavenia chodcov, precizovaním mechanizmov pre recidivistov, sprísnením sankcií za prekročenie rýchlosti, zmenami v pravidlách pre malé elektrické vozidlá a úpravy zákonov súvisiace so správnymi poplatkami a autoškolami.
Popis:
Zákon bol vypracovaný s cieľom precizovania doterajších aktivít štátu zameraných na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, keďže vývoj dopravnej nehodovosti najmä tej s následkami na životoch sa javí ako nepriaznivý.
Zákon bol spracovaný s cieľom zvýšenia bezpečnosti účastníkov cestnej premávky najmä prostredníctvom:
- posilnenia postavenia a ochrany najzraniteľnejšieho účastníka cestnej premávky
- chodca (zavedením jeho zvýšenej ochrany pri prechode cez priechod pre chodcov a zvýšením jeho dominantného postavenia na chodníku),
- precizovania mechanizmov zameraných na recidivistov, vodičov opakovane porušujúcich pravidlá cestnej premávky,
- sprísnenia sankcií za prekročenie rýchlosti,
- rozšírenia okruhu porušení pravidiel cestnej premávky vodičom, ktoré možno riešiť v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla,
- upravenia niektorých pravidiel jazdy vozidiel malých elektrických vozidiel,
- zadefinovania povinnosti zaradenia účastníka vodičského kurzu do praktického výcviku až v čase, keď na teoretickej skúške je hodnotený klasifikačným stupňom prospel (rozdelenie výcviku v autoškole a rozdelenie skúšky z odbornej spôsobilosti),
- posilnenia postavenia dopravnej polície pri kontrole a schvaľovaní umiestňovania dopravného značenia.
Súčasne sa upravuje aj:
- zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov - s cieľom posilnenia postavenia dopravnej polície pri kontrole a schvaľovaní umiestňovania dopravného značenia,
- zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - precizovanie niektorých skutkových podstát; úprava z dôvodu spresnenia právnych noriem, odstránenia aplikačných problémov a úprava posudzovania prekročenia rýchlosti jazdy vozidla,
- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov - v nadväznosti na rozdelenie výcviku v autoškole a rozdelenie skúšky z odbornej spôsobilosti a
- zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - v nadväznosti na rozdelenie výcviku v autoškole a rozdelenie skúšky z odbornej spôsobilosti.
ZMENA VYHLÁŠKY O OZNAMOVANÍ CENOVÝCH INFORMÁCIÍ O VYBRANÝCH TOVAROCH
- Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 143/2026 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 15/2025 Z. z. o oznamovaní cenových informácií o vybraných tovaroch (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
- Účinnosť: 1. augusta 2026
Anotácia:
Rozšírenie zoznamu tovarov, ku ktorým sú predávajúci povinní zasielať cenové údaje do systému Ministerstva financií, aby platforma na porovnávanie cien poskytovala komplexnejší prehľad o cenách základných potravín a špeciálnych výrobkov.
Popis:
Od 1. júla 2025 nadobudla účinnosť zákonná povinnosť predávajúcich, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, zasielať cenové informácie do informačného systému Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Účelom tejto povinnosti je zabezpečiť transparentné zverejňovanie cien vybraných tovarov prostredníctvom platformy ministerstva na porovnávanie cien vybraných tovarov (ďalej len „platforma“) a umožniť tak verejnosti jednoduché porovnávanie cien v jednotlivých predajniach.
Počas pilotnej prevádzky platformy, ktorá bola spustená 1. júla 2025, ministerstvo priebežne získavalo spätnú väzbu od používateľov. Z týchto podnetov vyplynula požiadavka na rozšírenie zoznamu vybraných tovarov, aby spotrebitelia mohli pri plánovaní nákupov efektívnejšie využívať možnosť porovnania celkového nákupného košíka. Používatelia žiadali doplniť kategórie viacerými druhmi základných potravín, ktoré tvoria bežnú súčasť domácich nákupov. V súčasnosti zoznam vybraných tovarov nezahŕňa napríklad strukoviny, cestoviny, oleje a iné tuky okrem masla, pričom verejnosť prejavila záujem aj o rozšírenie sortimentu zeleniny, ovocia, mliečnych výrobkov a špeciálnych potravín.
Účelom vyhlášky je doplnenie ďalších základných potravín, ku ktorým budú predávajúci povinní oznamovať cenové informácie. Rozšírenie tak vychádza nielen z pôvodného zámeru predkladateľa, ale aj zo spätnej väzby používateľov platformy a zo snahy zvýšiť jej praktickú hodnotu a atraktivitu. Cieľom je, aby platforma poskytovala čo najkomplexnejší prehľad o cenách potravín, ktoré slovenské domácnosti nakupujú najčastejšie a tiež potravín pre ľudí s intoleranciami.
NOVELA ZÁKONA O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ
- Zákon č. 130/2026 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 2. augusta 2026
Anotácia:
Zjednodušenie verejného obstarávania vo vzťahu k licenciám na používanie umelej inteligencie.
Popis:
Cieľom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je zjednodušenie verejného obstarávania vo vzťahu k licenciám na používanie umelej inteligencie.
Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že systémy umelej inteligencie nie sú bežným tovarom alebo službou. Ich implementácia do verejnej správy vyžaduje osobitný režim posudzovania, ktorý presahuje rámec ekonomických kritérií (najlepší pomer ceny a kvality). Pri nižších sumách (podlimitné zákazky) by náklady na proces verejného obstarávania prevýšili prínos samotnej súťaže. Výnimka pod písmenom af) nemá slúžiť na obchádzanie trhu, ale na flexibilné nadobúdanie licencií, ktoré sú kľúčové pre digitálnu suverenitu a efektivitu moderného štátu. Umelá inteligencia v dnešnej dobe funguje ako multiplikátor ľudskej produktivity. Cieľom zákona je zjednodušenie obstarávania dodania licencií na používanie umelej inteligencie, ktorej používanie tvorí nevyhnutnú súčasť pracovného ako aj vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach spoločnosti a v súčasnosti je významným predpokladom ekonomického rastu. Informačné systémy umelej inteligencie bývajú často unikátne a úzko späté s dátami a infraštruktúrou konkrétneho objednávateľa.
NOVELA ZÁKONA O PRIESTUPKOCH
- Zákon č. 129/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 15. júla 2026
Anotácia:
Zvýšenie pokút za spáchanie priestupkov, rozšírenie okruhu sankcií o menšie obecné služby, zefektívnenie sankčného mechanizmu v priestupkovom konaní, posilnenie individuálnej zodpovednosti páchateľov.
Popis:
Predmetom zákona sú úpravy reflektujúce na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky, ako aj orgánov objasňujúcich priestupky. Za niekoľko rokov aplikácie zákona o priestupkoch sa zozbierali mnohé podnety od správnych orgánov, ktoré je potrebné v záujme zabezpečenia nerušeného, efektívneho a plynulého konania o priestupkoch, riešiť.
Významnou zmenou, ktorú prinesie zákon, je navýšenie pokút za spáchanie priestupkov. Predmetom zákona je aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných služieb. Účelom právnej úpravy je zefektívnenie sankčného mechanizmu v rámci priestupkového konania. Zavedenie menších obecných služieb do právnej úpravy sleduje nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel sankcie voči spoločnosti navonok, pričom sa súbežne posilní individuálna zodpovednosť páchateľov za svoje konanie. Ide o moderný a flexibilný nástroj na riešenie priestupkov, ktorý zohľadňuje individuálne možnosti páchateľov, a zároveň má verejnoprospešný charakter. Zákon predpokladá, že sankciu menších obecných služieb možno uložiť pri akomkoľvek priestupku, pričom nie je vylúčené, aby správny orgán pri prejednávaní priestupku páchateľa uložil popri sankcii menších obecných služieb aj iný druh sankcie. Posúdenie vhodnosti a účelnosti uloženia predmetnej sankcie sa ponecháva na správnom orgáne, ktorý v každom individuálnom prípade posúdi okolnosti prípadu a uloží takú sankciu, ktorú bude považovať za najvhodnejšiu z hľadiska naplnenia jej účelu. Zákon obsahuje rôzne legislatívno-technické úpravy, ktorých cieľom je upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch spôsobené v dôsledku iných legislatívnych procesov, ako aj vývoja právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasťou zákona je aj novelizácia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oprávnením orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately navrhovať uloženie sankcie menších obecných služieb mladistvému páchateľovi.
NOVELA ZÁKONA O PODMIENKACH VÝVOZU A DOVOZU PREDMETU KULTÚRNEJ HODNOTY
- Zákon č. 138/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. augusta 2026
Anotácia:
Implementácia nariadenia EÚ o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty, určenie príslušných orgánov na vydávanie dovozných licencií, povinnosť predložiť vyhlásenie dovozcu, úprava pre výnimky z povinnosti predložiť licencie alebo vyhlásenia na vybrané účely, zjednodušenie procesu predkladania povolení colným úradom.
Popis:
Cieľom zákona je zabezpečiť druhú fázu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „nariadenie“). Zároveň sa zákonom upravujú niektoré časti zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktoré vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe.
Zákonom sa implementuje nariadenie v časti upravujúcej povinnosť členských štátov určiť príslušné orgány na vydávanie dovozných licencií. Zákonom sa ustanovujú aj ďalšie povinnosti týkajúce sa dovozu tovaru kultúrnej hodnoty na územie Európskej únie, napríklad povinnosť predložiť vyhlásenie dovozcu na dovoz predmetov kultúrnej hodnoty uvedených v časti C prílohy nariadenia. Ustanovuje sa aj spôsob vydávania dovozných licencií a predkladania vyhlásení dovozcu.
Zákonom sa upravujú aj špecifické situácie, keď sa predmet kultúrnej hodnoty dováža bez dovoznej licencie alebo vyhlásenia dovozcu, na účel bezpečného uloženia, a to v nadväznosti na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1079 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). V týchto prípadoch bude ministerstvo kultúry príslušné určiť vybranú odbornú inštitúciu, v ktorej skladovacích priestoroch sa zabezpečí bezpečné uloženie (úschova) predmetu kultúrnej hodnoty. Zákonom sa ustanovuje aj výnimka z povinnosti predložiť dovoznú licenciu alebo vyhlásenie dovozcu, ak pôjde o dovoz predmetu kultúrnej hodnoty na vybrané účely uvedené vo vykonávacom nariadení, napríklad na účel vzdelávania, vedy, výstav, digitalizácie, reštaurovania, atď. V tomto prípade bude taktiež ministerstvo kultúry príslušné na udelenie výnimky, ale len na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy povinnosti predkladania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a tlačiva podľa prílohy č. 5 zákona miestne príslušnému colnému úradu. S cieľom zjednodušenia postupu predkladania povolení a tlačív colnému úradu, sa umožní vlastníkom a žiadateľom obrátiť sa na ktorýkoľvek colný úrad na území Slovenskej republiky, čím sa dosiahne väčšia flexibilita, zníži administratívna záťaž a zrýchli celý proces.
NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ
- Zákon č. 122/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júla 2026, 1. januára 2027
Anotácia:
Úprava mechanizmu vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre nízkopríjmové SZČO, zavedenie príjmového testu ako podmienky vzniku povinného poistenia a povinnosti platiť poistné.
Popis:
V článku I. sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s cieľom upraviť mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tým aj znížiť ich odvodovú záťaž.
Zákonom č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol novelizovaný aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov. Táto novela od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej len „povinné poistenie“) SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je fyzická osoba oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti; okrem situácie, ak nové oprávnenie na podnikanie vznikne do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia.
Vznik poistenia už nie je podmienený dosiahnutím hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo nahradilo od 1. januára 2026 spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom o sociálnom poistení ustanovená hranica príjmu.
V období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov na účely tzv. mikroodvodu, z ktorého poistné v roku 2026 bude 131,34 eura. Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny.
Novelou sa pre vznik povinného poistenia SZČO zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 554/2008 Z. z. platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje (pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura). Táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 688/2006 Z. z. za rok 2025.
Kľúčové prvky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“; ak uplynulo 60 mesiacov a menej, povinné poistenie vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia postavenia SZČO. Vyššie uvedený nový mechanizmus vzniku povinného poistenia SZČO sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, alebo postup podľa osobitného predpisu.
VÝBER LEGISLATÍVNYCH ZMIEN A NOVINIEK ZA MÁJ 2026
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
ZÁKON O ROVNAKOM ODMEŇOVANÍ MUŽOV A ŽIEN ZA ROVNAKÚ PRÁCU ALEBO ZA PRÁCU ROVNAKEJ HODNOTY
- Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 7. júna 2026
Anotácia:
Transpozícia smernice EÚ o rovnakej odmene pre mužov a ženy, zavedenie systému transparentnosti odmeňovania a rodovo neutrálnych štruktúr odmeňovania založených na objektívnych kritériách, povinnosť zamestnávateľov podávať správy o rozdieloch v odmeňovaní, právo na informácie o úrovni odmien a peňažnú náhradu ujmy za porušenie zásady rovnakej odmeny.
Popis:
Hlavným cieľom zákona je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023 o posilnení uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov vymáhania práva (Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023) (ďalej len „smernica (EÚ) 2023/970“). Smernica (EÚ) 2023/970 má stanovenú transpozičnú lehotu do 7. júna 2026. Napriek existujúcej právnej úprave zakazujúcej diskrimináciu v oblasti odmeňovania z dôvodu pohlavia pretrvávajú na Slovensku významné rodové rozdiely v odmeňovaní. Podľa údajov Eurostatu dosahuje mzdová medzera medzi mužmi a ženami na Slovensku jednu z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Táto situácia je spôsobená najmä nedostatočnou transparentnosťou systémov odmeňovania, absentujúcimi objektívnymi a neutrálnymi kritériami na hodnotenie hodnoty práce a nedostatočným monitorovaním rozdielov v odmeňovaní.
Cieľom zákona je zaviesť systém transparentnosti odmeňovania, ktorý umožní efektívne monitorovanie a posudzovanie rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a zabezpečí, aby zamestnávatelia zaviedli rodovo neutrálne štruktúry odmeňovania založené na objektívnych kritériách. Zákon ustanovuje povinnosť zamestnávateľov zaviesť transparentné systémy odmeňovania založené na kritériách. Tieto kritériá musia zahŕňať zručnosti, úsilie, zodpovednosť, pracovné podmienky a ďalšie faktory relevantné pre konkrétne pracovné miesto, pričom sa nesmú priamo ani nepriamo zakladať na pohlaví.
V oblasti transparentnosti pred vznikom zamestnania sa zavedie povinnosť zamestnávateľov poskytovať osobám uchádzajúcim sa o zamestnanie informácie o odmene alebo rozpätí odmeny na pracovnom mieste, o ktoré sa uchádzajú. Zároveň sa zakazuje vyžadovanie informácií o predchádzajúcich odmenách od osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie. Zákon zakotvuje právo zamestnancov na informácie o ich vlastnej úrovni odmeny a o priemernej úrovni odmien kolegov a kolegýň vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty rozdelených podľa pohlavia. Toto právo možno uplatniť aj prostredníctvom zástupcov zamestnancov alebo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Pre zamestnávateľov s 250 alebo viac zamestnancami sa ustanovuje povinnosť podávať do 7. júna 2027 a potom každoročne správy o rozdieloch v odmeňovaní týkajúce sa predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré budú obsahovať údaje o rodových rozdieloch v odmeňovaní, mediáne rodového rozdielu, podiele žien a mužov dostávajúcich doplnkové zložky odmeny a v jednotlivých kvartilových pásmach odmeny. Pre zamestnávateľov so 150 až 249 zamestnancami sa ustanovuje povinnosť podávať do 7. júna 2027 a potom každé tri roky správy týkajúce sa predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre zamestnávateľov so 100 až 149 zamestnancami sa ustanovuje povinnosť podávať do 7. júna 2031 a potom každé tri roky správy týkajúce sa predchádzajúceho kalendárneho roka.
V prípadoch, keď správa o odmeňovaní preukáže neodôvodnené rozdiely v odmeňovaní vo výške najmenej 5 % v ktorejkoľvek kategórii zamestnancov, zamestnávateľ bude povinný vykonať spoločné posúdenie odmeňovania v spolupráci so zástupcami zamestnancov. Toto posúdenie bude zahŕňať identifikáciu príčin rozdielov a prijatie opatrení na ich nápravu.
Zákon upravuje právo na peňažnú náhradu ujmy v prípadoch porušenia zásady rovnakej odmeny, ktorá môže pozostávať z náhrady nevyplatenej odmeny, náhrady za stratené príležitosti, náhrady nemajetkovej ujmy a ďalších relevantných faktorov. Ustanovuje sa trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva. Pre efektívne presadzovanie práv sa presunie dôkazné bremeno na zamestnávateľa v prípadoch porušenia povinností ustanovených zákonom, pričom zamestnávateľ bude musieť preukázať, že k diskriminácii nedošlo. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zveruje úloha monitorovania a koordinácie opatrení pri uplatňovaní zásady rovnakej odmeny, vrátane zvyšovania informovanosti, analyzovania príčin rodových rozdielov v odmeňovaní a zverejňovania agregovaných údajov.
NOVELA ZÁKONA O OCHRANE PRED LEGALIZÁCIOU PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI A O OCHRANE PRED FINANCOVANÍM TERORIZMU
- Zákon č. 73/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júna 2026, 10. júla 2026
Anotácia:
Odstránenie nedostatkov vytýkaných Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval, ktoré boli identifikované v rámci odporúčania FATF č. 10.
Popis:
Hlavným cieľom zákona je potreba odstránenia zostávajúcich nedostatkov vytýkaných Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval (ďalej len „Výbor Moneyval“), ktoré boli identifikované v rámci odporúčania FATF č. 10. Odporúčanie FATF č. 10, ktoré upravuje podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, patrí medzi tzv. veľkú šestku odporúčaní, ktoré sú považované za kľúčové, a preto sa na súlad s týmito odporúčaniami kladie veľký dôraz. Krajiny, ktoré majú pretrvávajúce nedostatky v týchto odporúčaniach, sú monitorované v rámci postupov na zlepšenie súladu (Compliance Enhancing Procedures – CEPs).
Slovenská republika v rámci procesu odstraňovania nedostatkov doteraz odstránila 13 nedostatkov z celkového počtu 20 podkritérií odporúčania FATF č. 10. V tejto súvislosti musí SR odstrániť nedostatky vzťahujúce sa na identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie a upraviť oprávnenie povinných osôb v prípade podozrenia na vykonávanie neobvyklej obchodnej operácie. V súvislosti s podkritériom vzťahujúcim sa na identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod je vedené aj konanie zo strany Európskej komisie pod číslom INFR 2020/2227, kde zo strany SR bolo prisľúbené urýchlené odstránenie nesprávnej transpozície uvedeného článku smernice. V súvislosti s konaním INFR 2020/2227 sa taktiež zavádza v zákone o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) podmienka bezúhonnosti pre konečného užívateľa výhod v prípade právnickej osoby oprávnenej vykonávať činnosti definované v § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. ako poskytovanie služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti.
Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na zavedenie nového informačného systému finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru (ďalej len „FSJ“) na prijímanie a analýzu neobvyklých obchodných operácií. Novela zákona č. 289/2016 Z. z. je reakciou na problémy aplikačnej praxe a prinesie zefektívnenie procesu správneho konania. Efektívnosť pri vykonávaní medzinárodných sankcií je jednou z kľúčových požiadaviek FATF štandardov v tejto oblasti. Novela zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci priamo súvisí s konaním INFR 2020/2227, v rámci ktorého je SR vytýkaná absencia informácií o konečných užívateľoch výhod zahraničných zvereneckých fondov v centrálnom registri konečných užívateľov výhod, ktorý je v súčasnosti vedený v rámci registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
VÝBER LEGISLATÍVNYCH ZMIEN A NOVINIEK ZA APRÍL 2026
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
VYHLÁŠKA O NÁLEŽITOSTIACH POVERENIA NA INŠPEKČNÝ VÝKON, SPRÁVY O VÝSLEDKOCH INŠPEKČNÉHO VÝKONU A SÚHRNNEJ SPRÁVY O VÝSLEDKOCH INŠPEKČNÉHO VÝKONU
- Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 54/2026 Z. z. o náležitostiach poverenia na inšpekčný výkon, správy o výsledkoch inšpekčného výkonu a súhrnnej správy o výsledkoch inšpekčného výkonu (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
- Účinnosť: 15. apríla 2026
Anotácia:
Zavedenie štandardizovaných požiadaviek na dokumenty na zvýšenie transparentnosti a objektivity inšpekčného procesu, posilnenie právnej istoty kontrolovaných subjektov a zlepšenie kvality dokumentácie a spätnej väzby pre školy, školské zariadenia, zriaďovateľov a ďalšie subjekty.
Popis:
Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o náležitostiach poverenia na inšpekčný výkon, správy o výsledkoch inšpekčného výkonu a súhrnnej správy o výsledkoch inšpekčného výkonu (ďalej len „vyhláška“) reaguje na vydanie zákona č. 321/2025 Z. z. od 1. januára 2026, ktorý upravuje aj legislatívny rámec pre Štátnu školskú inšpekciu, ktorá bola doposiaľ obsahom zákona č. 596/2003 Z. z. do 31. decembra 2025. Ide o úpravu vo vzťahu k trom základným dokumentom:
- poverenie na inšpekčný výkon,
- správa o výsledkoch inšpekčného výkonu,
- súhrnná správa o výsledkoch inšpekčných výkonov.
Existujúca prax ukazuje, že nedostatočne špecifikované náležitosti môžu viesť k nejednotnému obsahu dokumentov, čo spôsobuje aplikačné problémy tým, že sa znižuje porovnateľnosť zistení Štátnej školskej inšpekcie naprieč školami a školskými zariadeniami. Úprava preto zavádza štandardizované požiadavky na obsah jednotlivých dokumentov.
Predmetná právna úprava prispieva k:
- zvýšeniu transparentnosti a objektivity inšpekčného procesu,
- posilneniu právnej istoty kontrolovaných subjektov,
- zlepšeniu kvality dokumentácie a spätnej väzby pre školy a školské zariadenia, zriaďovateľov, štatutárne orgány škôl a školských zariadení a ďalšie subjekty,
- efektívnejšiemu výkonu školskej inšpekcie,
- kvalitatívnemu rozvoju vzdelávacieho systému prostredníctvom prehľadnej identifikácie trendov, problémov a odporúčaní.
ZMENA VYHLÁŠKY, KTOROU SA USTANOVUJÚ NÁLEŽITOSTI ŽIADOSTI O INVESTIČNÚ POMOC, AKCEPTÁCIE PONUKY INVESTIČNEJ POMOCI, ROČNEJ SPRÁVY O PRIEBEHU REALIZÁCIE INVESTIČNÉHO ZÁMERU, SPRÁVY O UKONČENÍ INVESTIČNÉHO ZÁMERU, ROČNEJ SPRÁVY O VYUŽÍVANÍ INVESTÍCIE, ZÁVEREČNEJ HODNOTIACEJ SPRÁVY A INFORMAČNEJ TABULE
- Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2026 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 187/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o investičnú pomoc, akceptácie ponuky investičnej pomoci, ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru, správy o ukončení investičného zámeru, ročnej správy o využívaní investície, záverečnej hodnotiacej správy a informačnej tabule v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
- Účinnosť: 1. apríla 2026, 1. januára 2027
Anotácia:
Úprava formulárov určených pre žiadateľov o poskytnutie regionálnej investičnej pomoci v nadväznosti na novelu zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci.
Popis:
Vyhláška nadväzuje na novelu zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinnú od 1. apríla 2026 a nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 195/2018 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, maximálna intenzita investičnej pomoci a maximálna výška investičnej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“).
Predmetnými zmenami sa zabezpečuje súlad so zákonom, ktorým sa ruší príspevok na vytvorené nové pracovné miesta ako samostatná forma investičnej pomoci. Priama forma pomoci pri oprávnených nákladoch mzdových bola subsumovaná pod existujúcu inú priamu formu pomoci pod novým názvom – dotácia na oprávnené náklady. Taktiež sa reaguje na nový zavedený pojem nárast pracovných miest a úpravu podmienok prevedených pracovných miest. Zákon a nariadenie vlády vytvárajú legislatívne podmienky poskytnutia mimoriadnej investičnej pomoci na zabezpečenie dostatočnej výrobnej kapacity v odvetviach čistých technológii. Zámerom je uvedenie do praxe Oznámenia Komisie, Rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle) (Ú. v. EÚ C/2025/3602, 4.7.2025), čím sa posilňuje účinnosť investičnej podpory výroby čistých technológií.
Vyhláška zavádza zmeny formulára určeného pre žiadateľov o poskytnutie regionálnej investičnej pomoci tak, aby bol využiteľný aj pre účely poskytnutia nového druhu mimoriadnej investičnej pomoci podľa Dohody o čistom priemysle. Nad rámec ustanovení týkajúcich sa zrušenia príspevku na nové pracovné miesta, zavedenia pojmu dotácie na oprávnené náklady a možnosti poskytnutia novej mimoriadnej investičnej pomoci sa zavedú menšie úpravy žiadosti o investičnú pomoc vyplývajúce z aplikačnej praxe.