Výber legislatívnych zmien a noviniek za december 2025

1.   VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV

---

VYHLÁŠKA, KTOROU SA USTANOVUJE FINANČNÝ LIMIT PRE NADLIMITNÚ ZÁKAZKU, FINANČNÝ LIMIT PRE NADLIMITNÚ KONCESIU A FINANČNÝ LIMIT PRI SÚŤAŽI NÁVRHOV

• Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 421/2025 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
• Účinnosť: 1. januára 2026

Anotácia:

Finančné limity na roky 2026-2027 pre nadlimitnú zákazku pri zadávaní zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a zákaziek na poskytnutie služieb verejným obstarávateľom a obstarávateľom, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu zadávanú verejným obstarávateľom a obstarávateľom a finančný limit pri súťaži návrhov organizovanej verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

Popis:

Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov, je vypracovaná podľa § 5 ods. 2 a 6 a § 120 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Finančné limity ustanovené vyhláškou vychádzajú z delegovaných nariadení Európskej komisie, a to z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/2151 z 22. októbra 2025, ktorým sa mení smernica 2014/23/EÚ v oblasti finančných limitov pre koncesie, z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/2152 z 22. októbra 2025, ktorým sa mení smernica 2014/24/EÚ v oblasti finančných limitov pre verejné zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služieb, uskutočnenie stavebných prác a pre súťaže návrhov, z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/2150 z 22. októbra 2025, ktorým sa mení smernica 2014/25/EÚ v oblasti finančných limitov pre zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služieb, uskutočnenie stavebných prác a pre súťaže návrhov, ako aj z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2510 z 15. novembra 2023, ktorým sa mení smernica 2009/81/ES v oblasti prahových hodnôt pre zákazky na dodávku tovaru, služby a práce.

Vyhláškou sa ustanovujú nové finančné limity platné na roky 2026 – 2027 pre nadlimitné zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb zadávané verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, pre nadlimitné koncesie, ako aj pre súťaže návrhov. Finančné limity podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2510 zostávajú nezmenené, keďže toto delegované nariadenie doposiaľ nebolo novelizované.

Od 1. januára 2026 sa finančné limity menili nasledovne:

• pri zákazkách na uskutočnenie stavebných prác sa finančný limit znižuje zo sumy 5 538 000 eur na 5 404 000 eur;
• pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadávaných ústrednými orgánmi štátnej správy sa finančný limit znižuje zo 143 000 eur na 140 000 eur;
• pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadávaných ostatnými verejnými obstarávateľmi sa finančný limit mení z 221 000 eur na 216 000 eur;
• pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadávaných obstarávateľmi sa finančný limit znižuje zo 443 000 eur na 432 000 eur.

ZMENA NARIADENIA O NIEKTORÝCH OPATRENIACH V SÚVISLOSTI SO ŠTÁTNOU PODPOROU NÁJOMNÉHO BÝVANIA

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 403/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 19/2025 Z. z. (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
• Účinnosť: 1. januára 2026

Anotácia:

Spresnenie procesu posudzovania príjmov domácností, zefektívnenie prideľovania nájomných bytov.

Popis:

Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 19/2025 Z. z. reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a potrebu precizovať niektoré procesné a technické ustanovenia.

Zmeny sa zameriavajú najmä na precizovanie procesu posudzovania príjmov domácností, a to prostredníctvom bližšej špecifikácie druhov príjmov a určenia rozhodného obdobia zo strany agentúry. Zároveň sa sleduje zefektívnenie procesu prideľovania nájomných bytov, najmä úpravou rozsahu podielov určených pre preferované kategórie žiadateľov, zavedením mechanizmu potvrdenia záväzného záujmu o byt, ako aj spresnením pravidiel správy registra žiadateľov a určenia poradia.

NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY

• Zákon č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
• Účinnosť: 11. januára 2026, 1. januára 2027, 1. júla 2030

Anotácia:

Transpozícia zmien smernice EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek.

Popis:

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 - 2027 zaviazala zefektívniť boj proti daňovým únikom a čo najefektívnejšie využiť existujúce opatrenia, ako aj prijať nové s cieľom dosiahnuť minimalizáciu počtu a objemu daňových únikov a zníženie daňovej medzery. V tomto kontexte, v rámci strednodobých priorít, je jej snahou zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe. Uvedené vychádza aj zo smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek [ďalej len „smernica (EÚ) 2025/516“].

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia článku 1 a článku 5 smernice (EÚ) 2025/516 a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ“), ako aj povinné digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.

S cieľom zvýšiť výber daní z cezhraničných transakcií, ako aj z dôvodu diverzifikácie prostredia, kedy členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania, bolo potrebné stanoviť jednotné úniové požiadavky na digitálne oznamovanie spočívajúce v tom, že transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať, sa budú dokumentovať elektronicky. Používanie elektronickej fakturácie sa stane predvoleným systémom vyhotovovania faktúr. Prechodným ustanovením zákona o DPH bude s účinnosťou od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 zavedená povinnosť pre platiteľov dane vyhotoviť a prijímať faktúry v ustanovenom elektronickom formáte, ako aj povinnosť elektronicky oznamovať údaje z tuzemských dodaní tovarov a služieb. Tieto údaje budú platitelia dane oznamovať elektronicky takým spôsobom, ktorý bude súladný s elektronickým spôsobom oznamovania údajov o cezhraničných transakciách, ustanoveným článkom 5 smernice (EÚ) 2025/516, s účinnosťou od 1. júla 2030.

Podobne, využitím možnosti transponovať do vnútroštátneho práva články 271a a 271b smernice (EÚ) 2025/516, sa s účinnosťou od 1.7.2030 zavádza povinnosť pre platiteľov dane elektronicky oznamovať údaje pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb (tzv. tuzemské B2B dodania tovarov a služieb).

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a na digitálne oznamovanie údajov pri tuzemských zdaniteľných obchodoch sa s účinnosťou od 1.7.2030 úplne ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane.

Z dôvodu povinnosti transpozície článku 5 smernice (EÚ) 2025/516 do zákona o DPH sa s účinnosťou od 1.7.2030 zavádza pre zdaniteľné osoby povinnosť vyhotoviť a prijímať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte pri cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb, ako aj povinnosť digitálne oznamovať údaje o týchto dodaniach. V nadväznosti na zavedenie povinnosti digitálne oznamovať údaje o cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb sa s účinnosťou od 1.7.2030 ruší povinnosť podávať súhrnný výkaz.

V súlade so spomínaným cieľom vlády SR zefektívniť boj proti daňovým únikom, s účinnosťou od 1. januára 2026, nastanú zmeny v oblasti registrácie pre daň s cieľom eliminovať konania vedúce k vyhýbaniu sa registračnej povinnosti. Podstatou je ustanoviť právomoc správcu dane rozhodnúť o registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb, u ktorých sú dôvody (obchádzanie platenia dane a zachovanie si výhody neúčtovania dane z pridanej hodnoty v rámci podnikania vykonávaného týmito zdaniteľnými osobami) na registráciu skupiny z úradnej moci, ako jedného platiteľa na účely dane z pridanej hodnoty. Z pohľadu finančnej správy má osobitný spôsob úhrady dane značný potenciál riešiť veľkú skupinu podvodov so zmiznutým obchodníkom.

Uplatňovanie osobitného spôsobu úhrady dane sa rozšíri takým spôsobom, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov dane, pri ktorých je odôvodnené podozrenie, že daň u dodávateľa nebude uhradená, bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na účet správcu dane vedený pre dodávateľa.

V súvislosti so zavedením povinnej elektronickej fakturácie dochádza k legislatívno-technickým zmenám aj v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podobne, s cieľom väčšej efektivity správy daní, dochádza k doplneniu a úpravy príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo vzťahu k zákonu č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2019 Z. z.“) dochádza k precizovaniu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní v slovenskom právnom poriadku. Nová úprava precizuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť prijímanie elektronickej faktúry. V tejto súvislosti dochádza aj k úprave v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nová legislatívna úprava fakturačných povinností vyplývajúca zo zákona o DPH ohľadom vyhotovenia, zasielania a prijatia elektronických faktúr koexistuje s pravidlami elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. 215/2019 Z. z. s tým, že ich vecná pôsobnosť sa môže odlišovať.

ZMENA NARIADENIA, KTORÝM SA VYKONÁVAJÚ NIEKTORÉ USTANOVENIA ZÁKONA O ADRESNEJ ENERGOPOMOCI

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 353/2025 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 358/2025 Z. z. (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
• Účinnosť: 19. decembra 2025

Anotácia:

Doplnenie spôsobu výpočtu hodnoty energopoukážky.

Popis:

Cieľom nariadenia je doplnenie spôsobu výpočtu hodnoty energopoukážky. Nariadenie reflektuje aj na skutočnosť, že dodávateľ tepla podľa § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 260/2025 Z. z. o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal povinnosť oznámiť do 15. decembra koncovému odberateľovi tepla priemernú výšku jednozložkovej ceny tepla, ktorú bude uplatňovať v nasledujúcom kalendárnom roku. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky po preverení oznámených údajov zistilo, že v niektorých prípadoch dodávateľ tepla oznámil nižšiu hodnotu, ako je maximálna cena tepla uplatniteľná podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).

Z uvedených dôvodov sa dopĺňa, aby sa v prípade, ak je významný rozdiel medzi cenami zúčtovanými a reálne uplatňovanými a maximálnymi cenami podľa cenového rozhodnutia ÚRSO, použila cena oznámená dodávateľom tepla. Rovnako sa podobné významné rozdiely riešia aj vo vzťahu k objemu objednaného a dodaného tepla, kde sa pri výrazných rozdieloch spôsobených najmä novými odbernými miestami, ktoré dodávatelia tepla oznámili, využije objednané množstvo tepla z cenového rozhodnutia daného subjektu.

NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

• Zákon č. 387/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
• Účinnosť: 1. januára 2026, 1. januára 2029

Anotácia:

Zvýšenie úrovne dôchodkového zabezpečenia aj ďalším osobám, za ktoré v súčasnosti platí poistné na dôchodkové poistenie štát.

Popis:

Počas obdobia starostlivosti o dieťa prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy sú povinne dôchodkovo poistené fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a riadne sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak takéto dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo nedovŕšili dôchodkový vek. Za tieto fyzické osoby platí štát poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak je fyzická osoba sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „poistné“).

Výška vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné, zodpovedá mesačne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Uvedené môže znížiť sumu dôchodku osoby, ktorej vymeriavací základ počas zárobkovej činnosti presahuje výšku vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné. Ak osoba začne v období, v ktorom sa stará o dieťa, vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zanikne jej podľa súčasnej právnej úpravy dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa. Štát prestane za túto osobu platiť poistné, a to bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu zo zárobkovej činnosti, čo má tiež negatívny vplyv na sumu dôchodku, ak je vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platí poistné štát.

Poistencami štátu sú aj fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ďalej len „ostatní poistenci štátu“). Za ostatných poistencov štátu platí štát ešte nižšie poistné, a to z vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedá 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy aj im zaniká povinné dôchodkové poistenie, ak začnú vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo SZČO.

Zákon upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, pri ktorom bude obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť a poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do osemnástich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, osobný vymeriavací základ, ktorý zodpovedá jeho priemernému osobnému mzdovému bodu, t. j. v zásade priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Aby sa tento postup mohol uplatniť, poistenec musí získať obdobie dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti najmenej v rozsahu zodpovedajúcom úhrnu obdobia dôchodkového poistenia získaného z dôvodu starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje na vylúčenie obdobia starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, a taktiež ani na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

K novému, alternatívnemu postupu bude vykonaný aj porovnávací výpočet, pri ktorom sa priemerný osobný mzdový bod určí podľa právnych predpisov účinných k 31. decembru 2025. Na určenie sumy dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vyšší. Ak podmienka získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti nebude splnená, za jednotlivé roky obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa do šiestich rokov veku, sa bude dôchodok určovať minimálne z vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil poistné za obdobie starostlivosti v príslušnom období pred 1. januárom 2026. Zákon teda všetkým poistencom garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia za obdobie starostlivosti o dieťa.

Zároveň je od 1. januára 2026 umožnený súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov veku, s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo SZČO, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem, pričom zákon garantuje, že sa nebude pri nízkom príjme získanom počas obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa, určovať dôchodok z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné podľa súčasnej právnej úpravy. Tento postup sa uplatní aj za obdobia starostlivosti o dieťa, kedy nebol umožnený súbeh zárobkovej činnosti s povinným dôchodkovým poistením z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Ďalej, s cieľom zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ostatných poistencov štátu, sa od 1. januára 2026 zvýši ich osobný vymeriavací základ za celý rok dôchodkového poistenia z doterajších 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ bude určovať. Zákon umožňuje od 1. januára 2026 aj súbeh povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO s povinným dôchodkovým poistením ostatných poistencov štátu, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Obdobie starostlivosti o dieťa je aj od 1. januára 2026 naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely. Štát už ale neplatí poistné za fyzickú osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú SZČO v období, v ktorom sa im poskytuje materské. Štát neplatí poistné ani za ostatných poistencov štátu. Ak však budú tieto osoby sporiteľmi a budú súčasne vykonávať aj zárobkovú činnosť, z ktorej budú povinne dôchodkovo poistené (zamestnanec, SZČO), povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa z výkonu tejto zárobkovej činnosti odvádzať budú. Neplatenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za osoby starajúce sa o dieťa a ostatných poistencov štátu, ktorí sú sporiteľmi, sa kompenzuje zvýšením sumy dôchodku z I. piliera prostredníctvom úpravy krátenia dôchodku z I. piliera. Zavádza sa, že dôchodky priznané v roku 2026 sa určia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 a následne sa osobám, ktoré získali obdobie, v ktorom sa starali o dieťa, prepočítali spolu so starobnými dôchodkami, predčasnými starobnými dôchodkami a invalidnými dôchodkami priznanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 (zákon o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa rozhodne o novo určenej sume dôchodku týchto poistencov najneskôr do 31. decembra 2031.

Zákon neupravuje prepočítanie sumy dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, pretože podľa nich sa z obdobia, ktoré sa použilo na určenie sumy dôchodku, obdobie starostlivosti o dieťa vylučovalo, a to aj za časť kalendárneho roka. V nadväznosti na ukončenie platenia poistného štátom v čl. I je potrebné vykonať nevyhnutné legislatívne úpravy aj v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 399/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (čl. II a III).

---

ZMENA VYKONÁVANIA COLNÉHO ZÁKONA

• Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 389/2025 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 286/2025 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
• Účinnosť: 30. decembra 2025

Anotácia:

Predĺženie obdobia paralelnej prevádzky aktuálneho a nového systému elektronického dovozu do 31.1.2026, vytvorenie väčšieho časového priestoru pre plynulý prechod podľa technických a prevádzkových požiadaviek.

Popis:

Predmetom vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 286/2025 Z. z. je aj zmena prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z. z. súvisiaca so zavedením nového systému elektronického dovozu.

Vyhláška nadobudla účinnosť 1. novembra 2025. Zároveň bola spustená paralelná prevádzka aktuálneho systému elektronického dovozu s novým systémom elektronického dovozu, ktorá má trvať do 31. decembra 2025. Od 1. januára 2026 by mal byť v prevádzke iba nový systém elektronického dovozu.

Po vykonaní analýzy technických možností a posúdení dopadov na nadväzujúce colné informačné systémy a v nadväznosti na podnety hospodárskych subjektov vznikla potreba vytvorenia väčšieho časového priestoru na plynulý a bezproblémový prechod na nový systém elektronického dovozu v súlade s legislatívnymi, technickými a prevádzkovými požiadavkami. Cieľom predmetnej vyhlášky je reagovať na túto skutočnosť a predĺžiť obdobie fungovania paralelnej prevádzky aktuálneho systému elektronického dovozu s novým systémom elektronického dovozu do 31. januára 2026.

ÚPRAVA SÚM POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI

• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 365/2025 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi (úplné znenie opatrenia nájdete TU)
• Účinnosť: 1. januára 2026

Anotácia:

Úprava súm pomoci v hmotnej núdzi - sumy dávky v hmotnej núdzi, ochranného príspevku, aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie.

Popis:

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 42/2019 Z. z. (ďalej „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky splnomocnené vydať opatrenie, ktorým k 1. januáru kalendárneho roka upraví sumy pomoci v hmotnej núdzi, konkrétne sumy dávky v hmotnej núdzi, ochranného príspevku, aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie.

Opatrením MPSVR SR č. 365/2025 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi boli upravené sumy dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi a to nasledovne:

Dávka v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2 zákona  č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je poskytovaná v sume:

• 89,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
• 170,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 155,90 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
• 233,20 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 249,10 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
• 314,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

Sumy príspevkov pomoci v hmotnej núdzi:

Ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2 zákona je poskytovaný v sume 91,70 eura mesačne.

Aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 2 zákona je poskytovaný v nasledovných sumách:

• 183,30 eura mesačne, ak občan v hmotnej núdzi má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy v pracovnoprávnom vzťahu odmeňovanom mesačnou mzdou,
• 137,50 eura mesačne, ak sa občan v hmotnej núdzi vzdeláva, zvyšuje si kvalifikáciu alebo sa zúčastňuje rekvalifikácie a na vzdelávaní a príprave na trh práce, v dohodnutom rozsahu, najmenej 32 hodín mesačne počas 30 dní alebo vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu,
• 91,70 eura mesačne, ak občan v hmotnej núdzi sa zúčastňuje na projektoch a programoch realizovaných podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Príspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 13 ods. 2 zákona je poskytovaný v sume 25,10 eura mesačne.

Príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 2 zákona je poskytovaný v sume:

• 100,60 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 170,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 216,70 eura mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 262,70 eura mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 308,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

USTANOVENIE SÚM RODIČOVSKÉHO PRÍSPEVKU

• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 366/2025 Z. z. o ustanovení súm rodičovského príspevku (úplné znenie opatrenia nájdete TU)
• Účinnosť: 1. januára 2026

Anotácia:

Zvýšenie sumy rodičovského príspevku na 364,80 eur mesačne a sumy rodičovského príspevku, ak sa oprávnenej osobe na dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok poskytovalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte, na 500,10 eur.

Popis:

Úprava súm rodičovského príspevku sa vykoná tak, že uvedené sumy sa vynásobia koeficientom, ktorým sa k 1. júlu 2025 upravili sumy životného minima, pričom výsledné sumy sa zaokrúhlia na najbližších desať eurocentov. S účinnosťou od 1. júla 2025 sa upravili sumy životného minima koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý dosiahol za apríl 2025 v porovnaní s aprílom 2024 hodnotu 1,037.

Nadväzne na túto skutočnosť sa predmetným opatrením od januára 2026 zvýši suma rodičovského príspevku zo sumy 351,80 eura na sumu 364,80 eura mesačne a suma rodičovského príspevku, ak sa oprávnenej osobe na dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok poskytovalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte, zo sumy 482,30 eura na sumu 500,10 eura mesačne.

Predmetná úprava súm rodičovského príspevku si v roku 2026 vyžiada zvýšenie čerpania finančných prostriedkov na uvedené štátne sociálne dávky v sume 22 764 210 eur. Výdavky vyplývajúce z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm rodičovského príspevku v rokoch 2026 až 2028 budú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.

ZMENA NARIADENIA, KTORÝM SA VYKONÁVAJÚ NIEKTORÉ USTANOVENIA ZÁKONA O ADRESNEJ ENERGOPOMOCI

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 358/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 353/2025 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
• Účinnosť: 13. decembra 2025

Anotácia:

Doplnenie nového druhu príjmu do výpočtu bonity energetickej domácnosti - príjem z tzv. dividend.

Popis:

Cieľom nariadenia je, v reakcii na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 9. decembra 2025, doplniť nový druh príjmu do výpočtu bonity energetickej domácnosti. Týmto príjmom je príjem z tzv. dividend.

Dôvodom, pre ktorý tento príjem nebol zahrnutý skôr je, že v štátnych evidenciách nebol dostatok informácií umožňujúcich jednoznačne priradiť tzv. dividendu k osobe, ktorej bola vyplatená. Zahrnutie dividend medzi príjmy bolo plánovaným krokom, závislým od momentu schválenia potrebných zmien v daňových predpisoch.