Výber legislatívnych zmien a noviniek za máj 2022
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
ZÁKON O RIEŠENÍ HROZIACEHO ÚPADKU
- Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 17. júla 2022
Anotácia:
Cieľom zákona je právne ošetrenie nástrojov na včasné riešenie a prevenciu úpadku dlžníka. Zákon zavedie nové procesy preventívneho konania a dočasnej ochrany dlžníka, ktorá bude spočívať v čiastočnej konkurznej a relatívnej exekučnej imunite.
Popis:
Aktuálna úprava hroziaceho úpadku: V súčasnosti hroziaci úpadok je upravený v právnych predpisoch veľmi stroho, Obchodný zákonník ustanovuje, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosti hrozí úpadok vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Hroziaci úpadok dlžníka je riešený aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.
Týmto zákonom dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní.
Zákon rieši situáciu podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti prostredníctvom preventívneho konania, ktoré je efektívnym nástrojom na riešenie situácie dlžníka včas a to takým spôsobom, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a predísť úpadku, konkurzu.
Zákon upravuje dve preventívne konania: verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Uvedené konania predstavujú formulárové konanie, ktoré bude prebiehať primárne elektronickou formou.
Verejná preventívna reštrukturalizácia a dočasná ochrana:
Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, avšak zákon mu nestanovuje povinnosť tak konať. Návrh by mal obsahovať opis ekonomickej situácie dlžníka, prijaté opatrenia, dotknutých veriteľov a plán peňažných tokov na min. nasledujúcich šesť mesiacov.
Verejný plán má obsahovať pre dlžníka záväznú časť, v rámci ktorej dôjde k vymedzeniu spôsobu nakladania s právami dotknutých veriteľov, označenia osôb, ktoré majú byť ustanovené do funkcie štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu dlžníka, a ktoré majú byť z takej funkcie odvolané, označenie subjektu, ktorý poskytuje nový kapitál alebo financovanie dlžníkovi a opis iných právnych vzťahov, ktoré majú podľa verejného plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.
Podmienkou schválenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je, že dlžník je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ktorého účelom je transparentnosť konečných užívateľov výhod, vlastníckej a riadiacej štruktúry.
Dlžníkovi vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa poskytne dočasná ochrana na tri mesiace, ak s tým vyjadrí súhlas kvalifikovaná väčšina veriteľov. Dočasná ochrana má slúžiť na to, aby dlžníkovi bola poskytnutá časovo obmedzená ochrana na to, aby vyriešil hroziaci úpadok. Výhodami dočasnej ochrany sú:
- Aktívna konkurzná imunita: Dlžník nemá počas tejto dočasnej ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd, správca, veriteľský výbor a veritelia, ktorí súhlasili s dočasnou ochranou však musia byť informovaní zo strany štatutárneho orgánu, ak nastane úpadok dlžníka.
- Pasívna konkurzná imunita: Poskytnutá dočasná ochrana bráni vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka alebo povoleniu jeho reštrukturalizácie. Tento účinok však nebráni súdu začať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ale v začatom konkurzom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní nemožno pokračovať – konanie sa ex lege prerušuje a súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť.
- Relatívna exekučná imunita: Dočasná ochrana neumožňuje realizáciu exekučného alebo iného vykonávacieho konania voči dlžníkovi. Aj v tomto prípade sa začaté konania prerušujú zo zákona. Výnimku z uvedeného tvoria existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky súčasných alebo bývalých zamestnancov, pohľadávky vzniknuté pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, plnenia priznané rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie a vymáhanie daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia:
Neverejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje preventívne opatrenie pre dlžníka, ktorý nespĺňa podmienky verejnej preventívnej reštrukturalizácie a jej subjektom je okrem dlžníka aj aspoň jeden veriteľ regulovaný Národnou bankou Slovenska alebo obdobnou zahraničnou inštitúciou, ktorý je zvyčajne aj najväčším veriteľom dlžníka, t. j. predovšetkým banky.
Podmienkou realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je absencia úpadku dlžníka, nesmú teda voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Toto preventívne konanie sa vykonáva na základe neverejného plánu, ktorý musí byť potvrdený súdom a jediným dôvodom na jeho zamietnutie, ak dlžník nie je v úpadku, je, že plán by mohol poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu. Neverejný plán zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas.
Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii:
V súvislosti so zákonom o riešení hroziaceho úpadku sa mení aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa naplnil účel transponovanej smernice. Prijíma sa nová definícia hroziaceho úpadku, podľa ktorej je dlžník v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť; zároveň sa vypúšťa pôvodná definícia hroziaceho úpadku z Obchodného zákonníka. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Pôvodná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby, a síce že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok, zostáva nedotknutá.
Definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby sa ale upravuje na menej prísnu, podľa ktorej právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (namiesto pôvodných 30 dní). Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.
Zmena Obchodného zákonníka:
Schválením Zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijatá nová legislatíva určená na riešenie hroziaceho úpadku podnikateľov. Tento zákon o riešení hroziaceho úpadku okrem vyššie načrtnutej problematiky v sebe obsiahol aj zmeny iných zákonov, napríklad Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Uvedenou novelou dochádza k vypusteniu ustanovení § 115 ods. 6 až 11 Obchodného zákonníka, teda pri prevodoch obchodných podielov, ktoré sa budú realizovať po 17. júli 2022 nebude viac potrebné príslušnému registrovému súdu predkladať ani súhlas správcu dane s prevodom obchodného podielu, ani čestné vyhlásenie o tom, že subjekt nemá povinnosť predkladať súhlas správcu dane, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o väčšinový obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo nie. Vypustením tejto povinnosti sa celý proces značne administratívne zjednodušuje.
Prevod väčšinového obchodného podielu:
Uvedenou novelou dôjde k zmene znenia ustanovenia § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka, čím upraví moment nadobudnutia účinkov prevodu väčšinového obchodného podielu, a tým aj zosúladenie s úpravou nadobudnutia účinkov prevodu menšinového obchodného podielu. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy platí, že účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
Podľa novelizovaného znenia ustanovenia § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka nastávajú účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti „odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.“
Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa jedná o prevod väčšinového alebo menšinového obchodného podielu, teda zápis prevodu obchodného podielu v obchodnom registri bude mať len deklaratórny charakter.
ZMENA VYHLÁŠKY, KTOROU SA USTANOVUJÚ VZORY TLAČÍV NA PODÁVANIE NÁVRHOV NA ZÁPIS DO OBCHODNÉHO REGISTRA A ZOZNAM LISTÍN, KTORÉ JE POTREBNÉ K NÁVRHU NA ZÁPIS PRILOŽIŤ
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 153/2022, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov(úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 17. júla 2022
Anotácia:
Vypustenie vzorov tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra.
Popis:
Zákonom o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dochádza aj k úprave Obchodného zákonníka vo vzťahu k účinkom prevodu väčšinového obchodného podielu.
V intenciách legislatívnych úprav sa cieľ viazania účinkov prevodu väčšinového obchodného podielu začal javiť ako nadbytočný, preto týmto zákonom došlo k zmene dotknutej právnej úpravy. V priamej nadväznosti na úpravy v Obchodnom zákonníku je potrebná úprava vo vykonávacom predpise.
Vzhľadom na uvedené sa vypúšťa § 12 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzhľadom na zmeny v Obchodnom zákonníku stane obsolentným.
NOVELA ZÁKONA O OBČIANSKYCH PREUKAZOCH
- Zákon č. č. 180/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 73/2020 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2023
Anotácia:
Doplnenie ustanovení týkajúcich sa odtlačkov prstov a podoby tváre v podobe biometrických údajov.
Popis:
V zákone o občianskych preukazoch sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa odtlačkov prstov a podoby tváre. Tieto údaje budú do elektronického čipu zapisované v podobe biometrických údajov, teda nie v podobe odtlačkov prstov alebo fotografie tváre.
Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti sa zo zákona vypúšťa možnosť podať žiadosť o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva vnútra.
Zároveň sa zavádza kód pre odblokovanie, ktorý bude slúžiť na odblokovanie zablokovaného bezpečnostného osobného kódu a tým aj možnosti elektronickej komunikácie občana. Týmto zákonom sa mení aj zákon o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné upraviť aj oslobodenie občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov, tak aby tieto nemali nepriaznivý vplyv na občana. Dôvodom zmien v zákone o cestovných dokladoch je potreba úpravy niektorých ustanovení tak, aby tieto boli jednoznačné a aby reagovali na potrebu aplikačnej praxe pri vydávaní cestovných dokladov.
NOVELA ZÁKONA O MIESTNYCH DANIACH A MIESTNOM POPLATKU ZA KOMUNÁLNE ODPADY A DROBNÉ STAVEBNÉ ODPADY
- Zákon č. 178/2022 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov(úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 15. júna 2022
Anotácia:
Umožnenie mestám a obciam vyrubiť vyššiu daň z tzv. schátraných stavieb; formulačné spresnenie zákona za účelom odstránenia výkladových nejasností.
Popis:
Prvým cieľom zákona je umožniť mestám a obciam vyrubiť vyššiu daň z tzv. schátraných stavieb; ide o stavby, ktoré sú neudržiavané, nezodpovedajú základným požiadavkám na stavby alebo sú stavbami závadnými, ohrozujúcimi život alebo zdravie osôb.
Druhým cieľom zákona je formulačné spresnenie zákona za účelom odstránenia výkladových nejasností. V súčasnosti nemajú obce priame finančné páky, prostredníctvom ktorých by mohli vplývať na vlastníkov stavieb, ktoré sú dlhodobo neudržiavané a často sa nachádzajú až v dezolátnom stave, hromadí sa v nich komunálny odpad, zdržiavajú sa v nich ľudia bez domova
Zákon upravuje koeficient (násobok) ročnej sadzby dane, ktorého hodnotu až do výšky 10, budú môcť určiť mestá a obce vo všeobecne záväznom nariadení a ktorý ovplyvní výpočet výšky dane z tzv. schátraných stavieb.
Súčasne sa ustanovuje, že zvýšenú daň z tzv. schátraných stavieb bude možné vyrubiť až v prípade, že vlastník stavby bol na zámer uplatniť na jeho nehnuteľnosť koeficient najmenej dvakrát vyzvaný.
NOVELA ZÁKONA O CESTNEJ PREMÁVKE
-
Zákon č. 179/2022 z. z., ktorým sa mení zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(úplné znenie zákona nájdete TU)
-
Účinnosť: 1. júla 2022
Anotácia:
Zmena klasifikácie dopravnej nehody - udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť.
Popis:
V § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke sa vypúšťa znenie písm. d) z dôvodu, že hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t.j. suma 3990 eur) je z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja, od roku 2009 prekonaná.
Udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť (za splnenia všetkých ostatných podmienok, ktoré zákon o cestnej premávke predpokladá pre vznik škodovej udalosti), čo umožní účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne, a to aj bez prítomnosti policajta na mieste takejto škodovej udalosti.
Uvedeným sa odstráni zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta na miesto udalosti. V prípade, ak by niektorý z účastníkov takejto škodovej udalosti trval na príchode policajta na miesto udalosti a policajt zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia danej udalosti ako dopravnej nehody, čím sa takisto podstatne zníži zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky v súvislosti s rozsiahlym dokumentovaním takejto udalosti ako dopravnej nehody na mieste samom.
NOVELA ZÁKONA O ORGANIZÁCII ČINNOSTI VLÁDY A ORGANIZÁCII ÚSTREDNEJ ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- Zákon č. 172/2022 z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júna 2022, 1. januára 2023, 1. apríla 2024
Anotácia:
Zriadenie nového ostatného ústredného orgánu štátnej správy - Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky; zmena štruktúry rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb.
Popis:
Cieľom zákona je zriadiť nový ostatný ústredný orgán štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“), ktorý prevezme kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) na úseku územného plánovania a výstavby.
Oblasť územného plánovania bola dlhodobo zanedbávaná a nevenovala sa jej potrebná pozornosť. Aj toto je jeden z dôvodov zriadenia nového Úradu ako ústredného orgánu štátnej správy.
Po nadobudnutí účinnosti zákona o výstavbe sa na úseku výstavby zmení i doteraz známa štruktúra rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb.
Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený Úrad, ktorý bude aj špecializovaným stavebným úradom pre niektoré stavby a právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) prejde na jeho detašované pracoviská v regiónoch. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku územného plánovania a výstavby z Ministerstva na Úrad sú predmetom novelizácie v článkoch II až IV i súvisiace predpisy spolu so zohľadnením nadobudnutia účinnosti zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe.
2. SCHVÁLENÉ ZÁKONY
ZÁKON O PODPORE ŠTÁTNEHO NÁJOMNÉHO BÝVANIA
- Zákon z 25. mája 2022 o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júla 2022, 1. januára 2023
Anotácia:
Vytvorenie prostredia, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.
Popis:
Cieľom zákona je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania. Zákon si kladie za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení dala sľub občanom, že vytvorí podmienky na výstavbu nájomného bývania, čím zabezpečí dostupné bývanie pre väčšinu obyvateľstva. Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel pridružených zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania je vyriešiť túto problematiku tak, aby bol dosiahnutý primárny cieľ, t.j. výstavba nových nájomných bytov a súčasne, aby tento systém bol neutrálny voči štátnemu rozpočtu SR a rozpočtu miestnych samospráv.
Štátom podporované nájomné bývanie by malo byť o približne 30% lacnejšie oproti komerčnému nájmu, čím sa podporí bývanie pre strednú a nižšiu príjmovú skupinu obyvateľstva, ale najmä mladé rodiny s deťmi, byty štátom podporovaného nájomného bývania budú situované v rámci celého Slovenska, a ich výstavba bude riadená dopytom, bude nastavená regulovaná cena nájomného, dôjde k zvýšeniu mobility pracovnej sily v regiónoch, čo so sebou prináša aj podporu pre zamestnávateľov, podpora zamestnancov a zamestnávateľov prostredníctvom nezdaniteľných príspevkov na nájomné.
V rámci zavedenia nového systému štátom podporovaného nájomného bývania v súlade so sociálnou politikou štátu sa zavádzajú nové prostriedky nielen prostredníctvom prekladaného zákona o podpore štátneho nájomného bývania, ale aj ostatných legislatívnych úprav v nasledovných zákonoch: zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkom dôchodkovom sporení, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.