Výber legislatívnych zmien a noviniek za máj 2025
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
VÝŠKA NÁHRADY ZA BOLESŤ A VÝŠKA NÁHRADY ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA NA ROK 2025
- Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 130/2025 Z. z. o vydaní opatrenia z 28. mája 2025 č. S17427-2025-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2025 (úplné znenie opatrenia nájdete TU)
- Účinnosť: 31. mája 2025
Anotácia:
Stanovenie výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2025 - 30,48 eur za jeden bod.
Popis:
Cieľom opatrenia je ustanoviť výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2025 z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2024. Opatrenie sa uverejní vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a oznámenie o vydaní opatrenia sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2025 je 1 524 eur. Opatrenie obsahuje vypočítanú sumu 2% z priemernej mesačnej mzdy, čo predstavuje 30,48 eur za jeden bod sadzby bodového hodnotenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
ZMENA NARIADENIA O ODVODOCH ZA ODŇATIE A NEOPRÁVNENÝ ZÁBER POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
- Nariadenie vlády č. 110/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júna 2025
Anotácia:
Rozšírenie zákonnej ochrany poľnohospodárskej pôdy na všetky poľnohospodárske pôdy najvyššej kvality, úprava povinnosti platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa ich kvality, zjednotenie právnej úpravy pre bytové budovy.
Popis:
Cieľom nariadenia vlády je vykonať zmeny, ktoré nastávajú v § 12 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 2 písm. l) a § 27a zákona č. 220/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2025, t. j. premietnuť do nariadenia vlády č. 58/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšenie ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy pred zábermi.
K tomuto zvýšeniu ochrany dochádza rozšírením zákonnej ochrany poľnohospodárskej pôdy na všetky poľnohospodárske pôdy najvyššej kvality (nie len na vybrané pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach) a úpravou povinnosti platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre všetky poľnohospodárske pôdy podľa ich kvality. V nariadení vlády č. 58/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov sa to vykoná vypustením prílohy č. 2.
Zároveň sa upravuje aj ustanovenie týkajúce sa výstavby rodinných domov. V dôsledku plánovanej novej právnej úpravy stavebného konania je potrebné zosúladiť terminológiu so schváleným novým stavebným zákonom, ktorý už nepoužíva pojem rodinný dom ale všeobecnejší pojem bytová budova. V tomto kontexte sa návrhom zjednodušuje a zjednocuje právna úprava pre bytové budovy.
NOVELA ZÁKONA O NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÁCH POSKYTUJÚCICH VŠEOBECNE PROSPEŠNÉ SLUŽBY
- Zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júna 2025
Anotácia:
Zvýšenie transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií.
Popis:
Cieľom zákona v zmysle dôvodovej správy je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatíve zákonom zadefinovanú hodnotu.
Zverejňovanie informácií o daroch a príspevkoch prináša podľa zákonodarcu viacero výhod, ako napr. dôveryhodnosť a transparentnosť. Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore. Zverejnenie príspevkov, darov a pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú a akým spôsobom s nimi hospodária.
Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch a pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu a sledovanie toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú, a budú schopní identifikovať prípadné nezrovnalosti či nevhodné použitie finančných prostriedkov. Nemenej dôležitým faktorom je, že predmetný návrh posilňuje ochranu spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu prostredníctvom potenciálnych finančných tokov v procese hospodárenia mimovládnych neziskových organizácií.
Verejnosť prostredníctvom zverejnených informácií o financovaní motivuje mimovládne neziskové organizácie k zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu. Vedie to k lepšiemu riadeniu finančných prostriedkov a zodpovednému nakladaniu s darovanými či požičanými prostriedkami.
Verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych neziskových organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o ich financovaní. Tento prístup môže podporiť dôveru a zapojenie verejnosti, ktorá bude mať jasnejší obraz o tom, ako sú ich príspevky využívané. Zverejňovanie týchto informácií je teda krokom smerom k väčšej transparentnosti, kontrole a dôvere voči mimovládnym neziskovým organizáciám. Ide o opatrenie, ktoré je v prospech nielen samotných mimovládnych neziskových organizácií, ale aj verejnosti a širšieho spoločenstva, pretože prispieva k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu fungovaniu mimovládneho sektora.
Zákon zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
2. SCHVÁLENÉ ZÁKONY
NOVELA ZÁKONA O PODPORE V ČASE SKRÁTENEJ PRÁCE
- Zákon z 29. mája 2025, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: dňom vyhlásenia
Anotácia:
Vytvorenie legislatívnych predpokladov na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, rozšírenie definície vonkajšieho faktora o nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti.
Popis:
Cieľom zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce v situáciách, kedy k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom neočakávaných a neobvyklých ekonomických regulácií nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo, ktoré majú za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny, atď.
V nadväznosti na vyššie uvedený cieľ sa zavedie rozšírenie definície vonkajšieho faktora o nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti.
NOVELA ZÁKONA O SLUŽBÁCH ZAMESTNANOSTI
- Zákon z 29. mája 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. septembra 2025
Anotácia:
Podmienky poskytovania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania, úprava aktivačného príspevku odstupňovaním jeho výšky podľa miery aktivácie a rozšírenie možnosti vykonávania menších obecných služieb v rámci regiónu.
Popis:
Cieľom zákona je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania za účelom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Právny rámec poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sa upravuje tak, aby sa účinnejšie zabezpečovali činnosti zamerané na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania osobám z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Aktívne opatrenia na trhu práce sú zefektívnené s dôrazom na integráciu najzraniteľnejších skupín, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou, prostredníctvom podpory ich pracovného začlenenia, rozvoja sociálnych kompetencií a nadobúdania vedomostí a zručností potrebných pre trh práce. Právny rámec v oblasti aktívnych opatrení a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je zosúladený s aplikačnou praxou s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť týchto nástrojov.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa dopĺňa o opatrenia posilňujúce aktívny prístup a motiváciu prijímateľov dávky k prijatiu ponuky vhodného zamestnania a ich následnému uplatneniu na trhu práce. Úpravy sa týkajú podmienok poskytovania plnej výšky dávky prijatím ponuky zamestnania, odstupňovania aktivačného príspevku podľa miery aktivácie a rozšírenia možností vykonávania menších obecných služieb v rámci regiónu. Cieľová skupina oprávnená na príspevok na nezaopatrené dieťa zahŕňa aj deti navštevujúce materskú školu a deti študujúce na stredných a vysokých školách v dennej forme.
Rozširuje sa okruh účastníkov právneho vzťahu podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti o osoby v hmotnej núdzi, ktorým úrad práce sprostredkuje vhodné zamestnanie. Tieto osoby sú povinné spolupracovať s úradom obdobne ako uchádzači o zamestnanie. Zároveň majú nárok na náhradu časti cestovných výdavkov pri vstupnom pohovore alebo výberovom konaní a na príspevok na dochádzku za prácou. Aktívne opatrenia na trhu práce sa rozširujú aj na túto cieľovú skupinu.
Zavádza sa zjednodušený proces zisťovania trvania dočasnej pracovnej neschopnosti prostredníctvom elektronických PN v prepojení informačných systémov MPSVR SR a NCZI. Agentúry dočasného zamestnávania sú povinné počas celej platnosti povolenia plniť stanovené podmienky. Právnické osoby, fyzické osoby – zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré čerpajú príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo § 54 tohto zákona, musia počas celého obdobia poskytovania príspevku spĺňať podmienky podľa § 70 ods. 7. Žiadosti o príspevky sa podávajú výlučne elektronicky s cieľom znížiť administratívnu záťaž úradov práce.
Možnosti vykonávania aktivačnej činnosti sa rozširujú na služby vo verejnom záujme v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry a športu, ktoré poskytujú neziskové právnické osoby podľa § 52 ods. 4. Organizátori aktivačných činností sú povinní predložiť zámer aktivačnej činnosti ako prílohu k žiadosti. Podporuje sa aj vykonávanie menších obecných služieb pre obce v rámci mikroregiónov podľa § 20a zákona č. 369/1990 Zb. s finančnou podporou dopravy dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi do miesta výkonu činnosti mimo územia ich trvalého pobytu.
Zmeny sa dotýkajú aj zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Ustanovenia zákona o službách zamestnanosti sa upravujú v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu príslušníkov tretích krajín na účel sezónneho zamestnania. Obdobie, na ktoré sa udeľuje a obnovuje prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, je stanovené na maximálne 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Príjem z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu sa počas 6 mesiacov raz za 24 mesiacov zvýhodnene posudzuje u členov domácnosti, ktorí nastúpili do zamestnania. Daňový bonus a zamestnanecká prémia sa vyňali z okruhu príjmov na účely pomoci v hmotnej núdzi. Nárok na dávku je podmienený prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania. Výkon menších obecných služieb sa umožňuje aj mimo obce trvalého pobytu s príspevkom obci na prepravu. Ochranný príspevok nie je časovo obmedzený, pričom medzi dôvody zániku nároku patrí aj ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom. Aktivačný príspevok je odstupňovaný na tri úrovne podľa miery aktivácie a jeho nárok vzniká aj zamestnaným, ako aj členom domácnosti nezaradeným medzi uchádzačov o zamestnanie, ak sa zúčastňujú vzdelávania, rekvalifikácie alebo projektov aktívnych opatrení trhu práce. Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje aj dieťaťu navštevujúcemu materskú školu alebo denné štúdium na strednej či vysokej škole.
NOVELA ZÁKONA O ZDRUŽOVANÍ OBČANOV
- Zákon z 28. mája 2025, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. júla 2025, 1. septembra 2025
Anotácia:
Zmena vecnej príslušnosti registrového úradu, agenda registrácie mimovládnych neziskových organizácií prejde na okresné úrady v sídle kraja, priblíženie služby k občanom pri registrácii podľa sídla združenia, skrátenie lehôt na vybavovanie vecí.
Popis:
Zákon upravuje zmenu vecnej príslušnosti registrového úradu, ktorý vykonáva úkony súvisiace s registráciou združení podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“).
Po novom túto agendu nevykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ale okresné úrady v sídle kraja. Miestna príslušnosť sa určuje podľa sídla združenia – príslušným orgánom je teda okresný úrad v sídle kraja, v ktorého obvode má združenie svoje sídlo.
Okresné úrady v sídle kraja už v súčasnosti zabezpečujú registráciu viacerých typov mimovládnych neziskových organizácií, ako sú neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb či spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozšírenie ich kompetencií na združenia podľa zákona o združovaní občanov smeruje k efektívnejšiemu výkonu štátnej správy, k priblíženiu služieb občanom a k zrýchleniu administratívnych procesov.
Agendu, ktorá bola predtým sústredená na ministerstve, kde ju zabezpečovalo 5 až 6 zamestnancov, aktuálne rozdeľujú okresné úrady v sídle kraja, pričom na jej výkon je vyčlenených minimálne 16 zamestnancov. Komunikácia s verejnosťou prebieha prostredníctvom klientskych centier – pri podaní návrhov na registráciu, zmenu alebo zánik združení, ako aj pri vydávaní výpisov z registra.
Zmena vecnej príslušnosti si vyžiadala aj úpravy ďalších právnych predpisov. V zákone č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií boli upravené ustanovenia týkajúce sa vydávania výpisov z neverejnej časti registra. Zároveň sa zmenil subjekt žalovaného v správnom súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku – napríklad pri súdnom preskúmaní rozhodnutí o odmietnutí registrácie alebo o rozpustení združenia.
Tento nový systém nemení ani nevytvára nové koncové služby verejnej správy poskytované prostredníctvom registra mimovládnych neziskových organizácií.
NOVELA ZÁKONA O MIESTNOM POPLATKU ZA ROZVOJ
- Zákon z 28. mája 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení zákona č. 77/2025 Z. z. (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. novembra 2025
Anotácia:
Rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku za rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku na základe vývoja cien stavebných prác, materiálov a pozemkov.
Popis:
Miestny poplatok za rozvoj predstavuje stabilnú príjmovú zložku rozpočtov samospráv s medziročne rastúcim trendom. Z aplikačnej praxe vyplývala dlhodobá požiadavka samospráv, ktoré tento poplatok zaviedli, na rozšírenie možností jeho využitia nad rámec pôvodnej právnej úpravy. Na potrebu tejto zmeny poukazovali viaceré inštitúcie vrátane Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ SR), ktorý upozorňoval na absenciu možnosti použitia výnosu na nákup budov, čo však zároveň môže znamenať zvýšenie zaťaženia územia. Preferovaným riešením preto bolo rozšírenie oprávnených oblastí použitia výnosu tak, aby korešpondovali s komplexným rozvojom územia.
Miestny poplatok za rozvoj bol koncipovaný ako nástroj finančnej kompenzácie za zaťaženie územia investičnou výstavbou. Vývoj i praktické skúsenosti samospráv však poukázali na potrebu flexibilnejšieho využívania tohto nástroja. Zavedenie poplatku má rastúci trend tak z pohľadu počtu samospráv (mestá aj obce), ako aj výšky vybraných finančných prostriedkov. Podľa NKÚ SR výnos z poplatku kontinuálne rastie – zatiaľ čo v roku 2017 obce vybrali vyše 2,6 mil. eur, v roku 2022 už celkovo vybrané prostriedky presiahli 30 mil. eur.
Najvyšší výnos v roku 2022 zaznamenala obec Miloslavov (4,73 mil. eur), nasledovaná mestom Malacky (3,019 mil. eur) a obcou Gbeľany (1,33 mil. eur). Výnosy boli samosprávami investované najmä do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia, technickej infraštruktúry, športových, kultúrnych a sociálnych zariadení, verejnej zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania.
Jedným z identifikovaných problémov bol fakt, že výška sadzieb nereflektovala infláciu. Inštitút urbánneho rozvoja zároveň poukazoval na nízky podiel prostriedkov využitých na výstavbu novej infraštruktúry a na pretrvávajúce požiadavky na paralelné financovanie súvisiacich investícií. Inštitút digitálnych a regionálnych politík (IDRP) v spolupráci s MF SR vypracoval databázu miest, obcí a mestských častí, ktoré mali miestny poplatok za rozvoj zavedený v období 2018 – 2023. V roku 2018 ho vyberalo 11 miest a 67 obcí (a 12 mestských častí Bratislavy), pričom celková suma dosiahla 13 mil. eur. V roku 2023 už išlo o 34 miest, 280 obcí, 16 bratislavských a 12 košických mestských častí, ktoré spolu vybrali 21 mil. eur.
Prijaté legislatívne zmeny rozširujú možnosti využitia výnosu z poplatku na širší okruh oprávnených výdavkov. Tieto výdavky zahŕňajú aj oblasti súvisiace s tvorbou a aktualizáciou strategických dokumentov, vrátane územných plánov, čo zvyšuje rozvojový a investičný potenciál územia bez negatívnych dopadov na ekonomiku samospráv. Zmena zároveň reflektuje požiadavky na koordinovaný a udržateľný rozvoj území.
Súčasťou úprav je aj zvýšenie hornej hranice sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Táto úprava zohľadňuje vývoj cien stavebných prác, stavebných materiálov a stavebných pozemkov v období rokov 2018 – 2023. Legislatíva sa týmto spôsobom prispôsobuje reálnym ekonomickým podmienkam na trhu.
NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV
- Zákon z 29. mája 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2026
Anotácia:
Zavedenie inštitútu superodpočtu do oblasti športu; úprava max. mesačného vymeriavacieho základu pre profesionálnych športovcov a pre ich zamestnávateľov; obmedzenie max. výšky odvedených odvodov pri zdravotnom poistení pre profesionálnych športovcov a ďalšie úpravy týkajúce sa športu.
Popis:
Zákonom dochádza k zmene a doplneniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) k zavedeniu inštitútu superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mohol byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu. Po vzore oblastí výskumu a vývoja by tak bolo možné dosiahnuť väčšiu aktiváciu súkromných zdrojov do sektora športu.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa dopĺňa o nové ustanovenia, ktoré upravujú maximálny mesačný vymeriavací základ pre profesionálnych športovcov a pre ich zamestnávateľov (kluby) v prípade zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu. Maximálny vymeriavací základ pre obe zmluvné strany tohto vzťahu bude na účely sociálneho poistenia určený vo výške priemernej mesačnej mzdy platnej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Zavedením maximálneho mesačného vymeriavacieho základu v prípade právneho vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa uvedený právny vzťah stane atraktívnejším pre športovcov ako aj zamestnávateľov - športové organizácie.
Obdobný mechanizmus sa zavedie aj v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení vo vzťahu k zdravotnému poisteniu. Športovci, vykonávajúci závislú prácu pre športové kluby a samotné športové kluby, tak budú z odmeny za výkon športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu odvádzať odvody na zdravotné poistenie v obmedzenej maximálnej výške. V zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení sa zároveň zavádza osobitná úprava vymeriavacieho základu vo vzťahu k príjmu plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe, a športovými organizáciami. Obdobne sa v zákone o dani z príjmov zavádza úprava oslobodenia od dane vo vzťahu k príjmu do výšky 500 eur plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe, a športovými organizáciami.
Ďalej sa zákonom novelizuje aj zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom do výnimiek z pôsobnosti tohto zákona bola zahrnutá aj podlimitná zákazka, ktorej predmetom je dodanie, výskum alebo vývoj špecifického športového vybavenia, ktorého tvar, zloženie alebo iné vlastnosti nie je možné rovnocenne nahradiť substitučným výrobkom a ktoré slúži na výkon športovej činnosti.
NOVELA ZÁKONA O ŠTÁTNOM FONDE ROZVOJA BÝVANIA A ZÁKONA O DOTÁCIÁCH NA ROZVOJ BÝVANIA A O SOCIÁLNOM BÝVANÍ
- Zákon z 28. mája 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2026
Anotácia:
Zefektívnenie, zjednodušenie a urýchlenie niektorých postupov pri poskytovaní podpory zo ŠFRB; reflexia na niektoré otázky aplikačnej praxe a úprava vzťahov v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB ako poskytovateľa podpory.
Popis:
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030 ako rámcový dokument štátu definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie navrhuje nástroje a súčasne formuluje zodpovednosť jednotlivcov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.
Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“). Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že ŠFRB patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov. Ročná výška prevádzkových výdavkov ŠFRB je stanovená pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy, ktorý stanovuje rozpočet príjmov a výdavkov ŠFRB.
Zákonom sa rozširujú účely, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB na obstaranie a obnovu internátu pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Cieľom zákona je potreba reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB ako poskytovateľa podpory. Zákon precizuje a dopĺňa právnu úpravu k zriaďovaniu záložného práva v prospech fondu v jednotlivých účeloch podpory. Súčasťou zákona je aj legislatívna úprava zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.