Výber legislatívnych zmien a noviniek za september 2025
1. VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV
NOVELA ÚSTAVY
- Ústavný zákon č. 255/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie ústavného zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. novembra 2025
Anotácia:
Zdôraznenie zvrchovanosti SR v kultúrno-etických otázkach, rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, vrátane práva rodičov rozhodovať o účasti detí na doplnkovom vzdelávacom procese, uznanie iba pohlavia muža a ženy, rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za prácu.
Popis:
Ústavný zákon v zmysle dôvodovej správy reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku. Došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave Slovenskej republiky.
Zároveň bolo doplnené vymedzenie rodičovských práv o práva rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež bolo zakotvené, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa ustanovuje rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Tieto zmeny vychádzajú z platnej a účinnej zákonnej úpravy, ale vzhľadom na dôležitosť týchto tém došlo k povýšeniu ich úpravy na ústavnoprávnu úroveň. Podrobnejšia právna úprava pritom ostáva obsiahnutá v jednotlivých zákonoch, napríklad v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
NARIADENIE O ZÁNIKU DAŇOVÉHO NEDOPLATKU ZODPOVEDAJÚCEHO NEZAPLATENEJ SANKCII PRISLÚCHAJÚCEJ K ZAPLATENEJ DANI A O UPUSTENÍ OD ULOŽENIA POKUTY A OD VYRUBENIA ÚROKU Z OMEŠKANIA
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 243/2025 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani a o upustení od uloženia pokuty a od vyrubenia úroku z omeškania (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
- Účinnosť: 1. októbra 2025
Anotácia:
Podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii, upustenie od uloženia sankcie prislúchajúcej k zaplatenej dani, ak je daň uhradená v stanovenom období.
Popis:
Nariadenie bolo vypracované ako konsolidačné opatrenie. Na základe ustanovenia § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Nariadením vláda ustanovuje podmienky zániku nedoplatku na sankcii, ktorá prislúcha zaplatenej dani, ktorej správcom je daňový úrad alebo colný úrad, ako aj podmienky upustenia od uloženia sankcie prislúchajúcej k tejto dani. Ak daňový subjekt zaplatí vyrubenú daň – istinu v lehote uvedenej v nariadení t. j. od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, nedoplatok na pokute a úroku z omeškania, ktorý prislúcha k tejto dani zanikne dňom 30. septembra 2026. Ak pokuta nebola uložená alebo úrok z omeškania nebol vyrubený, správca dani ich nevyrubí, ak daň – istina bude uhradená v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026.
Nariadením sa tiež ustanovuje, že ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie k zdaňovacím obdobiam, ku ktorým lehota na podanie daňového priznania uplynula do 30. septembra 2025 a túto povinnosť dodatočne splní v období od 1. januára 2026 do 30. januára 2026 a priznanú daň v rovnakom období aj zaplatí nebude mu uložená pokuta ani vyrubený úrok z omeškania. Rovnako sa zavádza, že sa upustí od vyrubenia pokuty, ak daňový subjekt podá v tomto období dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýši daňovú povinnosť resp. zníži nárok (napr. nadmerný odpočet).
SUMY MINIMÁLNYCH MZDOVÝCH NÁROKOV NA ROK 2026
- Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2025 Z. z. o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2026 (úplné znenie oznámenia nájdete TU)
- Účinnosť: 26. septembra 2025
Anotácia:
Sumy minimálnych mzdových nárokov na rok 2026.
Popis:
Sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce na rok 2026 sú minimálne 915 eur za mesiac (pri stupni 1) až 1495 eur za mesiac (pri stupni 6) alebo minimálne 5,259 eura za hodinu (pri stupni 1) až 8,592 eura za hodinu (pri stupni 6).
SUMA MINIMÁLNEJ MZDY NA ROK 2026
- Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2025 Z. z. o sume minimálnej mzdy na rok 2026 (úplné znenie oznámenia nájdete TU)
- Účinnosť: 26. septembra 2025
Anotácia:
Suma minimálnej mzdy na rok 2026.
Popis:
Suma minimálnej mzdy na rok 2026 je 915 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo 5,259 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
NOVELA ZÁKONA O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII
- Zákon č. 240/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. októbra 2025
Anotácia:
Zefektívnenie insolvenčných procesov, odstránenie aplikačných nejasností, rozšírenie právnej úpravy fikcie zmluvnej pokuty, úprava procesu malého konkurzu a predkladania reštrukturalizačného plánu, rozšírenie oprávnených osôb na výkup majetku z konkurznej podstaty.
Popis:
Základným cieľom zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstraňujú niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami. Zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom. V neposlednom rade je cieľom právnej úpravy aj precizovanie právnej úpravy vzhľadom na funkcionalitu registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.
Zákonom sa rozširuje právna úprava fikcie zmluvnej pokuty, odstraňuje sa administratívna náročnosť preukazovania ďalšieho veriteľa pri predpokladanom úpadku v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, upravuje sa proces malého konkurzu, odstraňujú sa niektoré administratívne požiadavky, ako osvedčovanie podpisov, upravuje sa konštruovanie a hlasovanie veriteľského výboru, dochádza k spresneniu právnej úpravy výmeny správcu a tiež k spresneniu nezrovnalostí pri ustanovení správcu v prípade konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Dochádza aj k úpravám smerujúcim k zjednodušeniu predkladania reštrukturalizačného plánu a k ďalším úpravám, ktoré smerujú k proklamovanému cieľu zákona, upravujú sa podmienky a rozširujú sa možnosti pri speňažovaní majetku v oddlžení, dochádza k rozšíreniu oprávnených osôb na výkup majetku z konkurznej podstaty, zavádza sa úprava súvisiaca s komoditami a elektrickou energiou.
Súčasne dochádza k úpravám v súvisiacich predpisoch, napríklad v Obchodnom zákonníku sa zosúlaďuje ponímanie spriaznených osôb obdobne, ako v konkurze, v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dochádza k úpravám vo vzťahu ku kreovaniu tzv. špeciálnej komisie, odstraňujú sa niektoré administratívne povinnosti. V zákone č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov taktiež dochádza k súvisiacim zmenám.
2. SCHVÁLENÉ ZÁKONY
ZÁKON O PODPORE PRIORITNÝCH OKRESOV, VRÁTENÝ PREZIDENTOM
- Zákon z 1. októbra 2025 o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. novembra 2025
Anotácia:
Definícia prioritných okresov na základe ukazovateľov vo viacerých oblastiach, určenie ukazovateľa regionálneho rozvoja pre kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov.
Popis:
Cieľom zákona je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe solitérneho ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach. Aplikačná prax poskytovania regionálneho príspevku zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upriamila pozornosť na nutnosť zabezpečenia efektívnejšieho spôsobu vyhlasovania výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku, prijímania a hodnotenia žiadostí o regionálny príspevok. Predmetná zmena prináša celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát.
Zákon zavádza zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí dôležitých pre hodnotenie regionálnych disparít. Kombinovanie a analýza indikátorov vo viacerých oblastiach umožňuje zachytiť silné a slabé stránky jednotlivých regiónov, a následne hodnotiť celkové postavenie regiónu oproti ostatným regiónom, a to na základe jedného kompozitného ukazovateľa – ukazovateľa regionálneho rozvoja. Na základe sledovania indikátorov vo viacerých oblastiach vyjadreného v ukazovateli regionálneho rozvoja sa umožní definovať prioritné okresy, v ktorých bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na úrovni okresov. Výpočet ukazovateľa regionálneho rozvoja, ktorý sa člení na čiastkové ukazovatele a následne na špecifické ukazovatele, je ustanovený vo vykonávacom právnom predpise.
Identifikované kľúčové oblasti regionálneho rozvoja, ktoré zásadne vplývajú na každodenný život obyvateľov a vstupujú ako čiastkové ukazovatele do výpočtu ukazovateľa regionálneho rozvoja sú:
- sociálno-ekonomická oblasť,
- demografický stav,
- oblasť prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám.
Výber použitých údajov zabezpečilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky zohľadňujúc ich dostupnosť na úrovni okresu, overiteľnosť a interval ich aktualizácie minimálne raz ročne. Výber údajov zohľadňuje reálnu možnosť miestnych samospráv aktívne sa podieľať na riešení identifikovaných potrieb okresu. Presné dáta o stave regionálneho rozvoja sú nevyhnutné na lepšie cielenie podpory do regiónov na základe ich špecifických potrieb. Zároveň umožňujú sledovanie vývoja regionálneho rozvoja v jednotlivých oblastiach a spoľahlivejšie hodnotenie efektívnosti štátnych opatrení pre jeho podporu. Ide o údaje zverejňované Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo ústrednými orgánmi štátnej správy, či nimi zriadenými organizáciami na ich oficiálnych webových sídlach dostupné širokej verejnosti, čo je zároveň bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise k tomuto zákonu.
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa regionálneho rozvoja vrátane hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach. Identifikované prioritné okresy budú predstavovať okresy s najväčšou potrebou podpory, zamerania zdrojov a s cieľom zintenzívnenia opatrení na zlepšenie ich situácie. Pre súčasne definované najmenej rozvinuté okresy právna úprava zavádza prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa na okresy, ktoré boli ku dňu účinnosti tohto zákona zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2025 prihliada ako na prioritné okresy.
Právna úprava zároveň počíta s plánmi rozvoja prioritného okresu pripravovanými spravidla na obdobie troch rokov, začínajúc rokom nasledujúcim po zaradení okresu medzi prioritné okresy. Táto právna úprava vychádza z potreby reflektovania dopadu poskytnutej pomoci v území a možnosti flexibilnejšej úpravy zamerania podpory na základe aktualizácie hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach.
NOVELA ZÁKONA O ODPADOCH
- Zákon z 1. októbra 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2026
Anotácia:
Prenesenie povinnosti uzatvárania a rekultivácie skládky odpadov na poverenú organizáciu, obmedzenie prístupu fyzickej osoby s opakovanými pokutami v odpadovom hospodárstve k funkcii člena štatutárneho orgánu a zmena názvoslovia programu odpadového hospodárstva na plán odpadového hospodárstva.
Popis:
Zákon bol schválený predovšetkým v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. septembra 2024 vo veci C-341/23, v ktorom rozhodol, že Slovenská republika nedodržala ustanovenia smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 16.7.1999).
Na základe platnej právnej úpravy, pokiaľ by sa príslušnému orgánu nepodarilo zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov v lehote stanovenej v jeho vlastnom povolení, bol by povinný sám sebe uložiť sankciu vo forme pokuty. Uvedené rozpory odstraňuje predmetný zákon prenesením povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) poverenú organizáciu (ďalej aj „poverená organizácia“), ktorá uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, prípadne jej časti alebo jej následné monitorovanie zabezpečí prostredníctvom podnikateľského subjektu disponujúceho príslušnými oprávneniami na výkon stavebných prác. Náklady na uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládky odpadov budú hradené z účelovej finančnej rezervy. V prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy budú ministerstvu poskytnuté potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov (alebo inej povinnej osoby).
Za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ skládky odpadov chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, sa ustanovuje mechanizmus zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov. U právneho nástupcu pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov sa bude preverovať spôsobilosť na výkon tejto činnosti splnením viacerých finančných a odborných požiadaviek.
Zákon tiež spresňuje definíciu pojmu „skládka odpadov“ a mení výšku časti účelovej finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ skládky odpadov skladá pred začatím prevádzky skládky odpadov alebo jej časti, a ktorá sa použije na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.
Zákon má tiež za cieľ obmedziť prístup fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola prevádzkovateľom, alebo fyzickej osoby, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu prevádzkovateľa v čase, keď mal prevádzkovateľ skládky odpadov povinnosť skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po jej uzavretí, ak týmto subjektom bola opakovane uložená pokuta za porušenie vybraných povinností v oblasti odpadového hospodárstva, k funkcii člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve, a to na dobu tri roky. Ide o formu špeciálnej sankcie v prípadoch, keď nekonanie zo strany dotknutého subjektu môže mať závažné dopady na životné prostredie a záväzky Slovenskej republiky. Inštitút tzv. civilnej diskvalifikácie sa zavádza v súlade § 13a Obchodného zákonníka.
Zákon ďalej obsahuje zmenu terminológie týkajúcej sa programu odpadového hospodárstva, ktorá sa mení na plán odpadového hospodárstva. Tiež sa mení štruktúra Plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a rušia sa programy odpadového hospodárstva krajov. Zákonom sa tiež rozširuje zoznam látok alebo hnuteľných vecí, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas na vedľajší produkt.
ZÁKON O ADRESNEJ ENERGOPOMOCI
- Zákon z 1. októbra 2025 o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 10. októbra 2025
Anotácia:
Zabezpečenie vhodného a primeraného právneho a inštitucionálneho rámca na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií energetickým domácnostiam, ochrana energetických domácností pred nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo poskytnutím adresnej energopomoci.
Popis:
Cieľom zákona je zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií (elektrina, plyn a teplo) energetickým domácnostiam v rozsahu a forme ustanovenej nariadením vlády.
Poskytnutím adresnej energopomoci budú dotknuté energetické domácnosti, ktorým vznikne na rok 2026 právo na energopomoc, ochránené pred nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo. Ku koncu roka 2025 dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie a od 1. januára 2026 budú uplatňované cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez aplikovania inštitútu krízovej regulácie podľa § 16a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Zákon upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, práva a povinnosti subjektov pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci, podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, na účel podľa tohto zákona a register odberných miest.
NOVELA ZÁKONA O DANI Z FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ
- Zákon z 30. septembra 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. januára 2026
Anotácia:
Úprava rozsahu subjektov zdaňovaných podľa zákona o dani z finančných transakcií, vypustenie fyzických osôb - podnikateľov a zavedenie výnimky pre právnické osoby s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti.
Popis:
Cieľom zákona je upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií, a to z dôvodu potreby zabezpečiť spravodlivejšie, hospodárnejšie a administratívne únosnejšie uplatňovanie tejto dane. Predmetnou úpravou sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú fyzické osoby – podnikatelia a súčasne sa zavádza výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti.
Zdanenie finančných transakcií v súčasnej podobe sa vzťahuje aj na najmenších podnikateľov vrátane fyzických osôb - podnikateľov, ktorí sú často jedinými zamestnancami a zároveň správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž spojenú s vedením transakčného účtu, odvodom dane a dokumentačnými povinnosťami. Tieto povinnosti môžu mať v prípade malých subjektov neprimeraný dopad na ich ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch môžu viesť až k ukončeniu podnikania z dôvodu kumulácie nákladových faktorov.
Pre právnické osoby sa ustanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100 000 eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Právnické osoby, ktoré túto hranicu nepresiahnu, nebudú mať daňovú povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií, čím sa zníži ich regulačná a odvodová záťaž. Ide spravidla o malé právnické osoby poskytujúce služby bez zamestnancov alebo s minimálnou personálnou kapacitou, ktoré vykazujú nižšiu hospodársku aktivitu a pre ktoré by uplatňovanie transakčnej dane bolo neúmerné v pomere k ich obratu.
Právna úprava reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona o dani z finančných transakcií, ako aj na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti týkajúce sa neúmerného zaťaženia malých subjektov. Zavedenie výnimiek pre právnické osoby podľa výšky príjmov za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vypustenie fyzických osôb - podnikateľov zo zákona umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo subjekty s obmedzeným obratom budú odbremenené od povinností, ktorých administratívna a finančná náročnosť môže byť v nepomere k ich ekonomickej sile.
Zákon zároveň zakotvuje mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmu prostredníctvom predloženia dokladov, vrátane kópie daňového priznania k dani z príjmov, a to v súčinnosti s oprávneniami platiteľov dane. Z dôvodu zabezpečenia funkčnosti systému sa upravuje aj postup v prípade nepodania dokladov a následky v podobe automatického zaradenia do postavenia daňovníka. Súčasťou úpravy je aj oznamovacia povinnosť v prípade podania opravného alebo dodatočného daňového priznania, z ktorého vyplýva zmena v postavení daňovníka - subjekt je povinný oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane a dodatočne uhradiť daň z finančných transakcií od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania z príjmov.
Z aplikačného hľadiska zákon reflektuje aj situácie, keď daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov po uplynutí zákonnej lehoty, avšak v rámci povolenej odkladnej lehoty podľa osobitného predpisu. V takom prípade sa na účely určenia postavenia subjektu podľa zákona o dani z finančných transakcií posudzuje výška zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie, ku ktorému sa priznanie vzťahuje, a nie podľa dátumu jeho podania. Takto sa zabezpečuje, že vznik alebo zánik daňovej povinnosti vychádza zo skutočného priebehu hospodárskej činnosti v rozhodnom období bez ohľadu na technický moment splnenia povinnosti podať priznanie.
NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ
- Zákon z 9. septembra 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. novembra 2025, 1. januára 2026, 1. apríla 2026, 1. júla 2026, 1. januára 2028, 1. januára 2029
Anotácia:
Modernizácia procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia, zefektívnenie administratívnych úkonov a dosiahnutie digitalizácie postupov a procesov, proaktívne spracovanie dávok bez potreby podania žiadosti poistencom, zníženie administratívnej záťaže občanov a elektronizácia procesov, zavedenie elektronickej tehotenskej knižky a registra potrieb osobnej starostlivosti.
Popis:
Cieľom zákona je naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, konkrétne komponentu 17 – Digitálne Slovensko, Investícia1 (Lepšie služby pre občanov a podnikateľov) a Reformy 1 (Budovanie eGovernment riešení prioritných životných situácií). Týmito cieľmi je úplné zavedenie digitálnych riešení pre 16 vybraných životných situácií.
Cieľom zákona je zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov. Jej hlavným cieľom je v čo najväčšej miere dosiahnuť digitalizáciu postupov a procesov z konzultácií s podnikateľským prostredím, pričom v prípade dávok materské a tehotenské sa navrhuje ich zavedenie ako tzv. proaktívnych dávok. To znamená, že tieto dávky by boli spracovávané a poskytované plne elektronicky, bez potreby podania žiadosti poistencom. Sociálna poisťovňa by ich poskytovala automaticky na základe údajov, ktoré jej poskytnú relevantné subjekty, ako sú lekári (napríklad očakávaný dátum pôrodu) alebo zamestnávatelia (napríklad dátum posledného pracovného dňa a číslo účtu poistenca).
Tento prístup by poistencovi zabezpečil rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok, pričom pri proaktívnych dávkach by sa zaobišiel bez aktívneho zapojenia. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť prístup Sociálnej poisťovne k potrebným údajom, ktoré evidujú iné subjekty. V prípade údajov, ktoré aktuálne potvrdzujú, resp. zaznamenávajú lekári manuálne na listinných žiadostiach, sa uvedené nahradí priamym zaznamenávaním v systéme elektronického zdravotníctva. Tento proces umožní automatický prenos informácií do ďalších systémov, čo výrazne zjednoduší a urýchli administratívnu prácu lekárov a zníži ich administratívnu záťaž. Súčasne sa zrealizuje jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca (adresa, alebo číslo účtu) na účely zistenia miesta výplaty dávok. Zamestnávatelia budú povinní oznámiť spôsob výplaty všetkých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní pred účinnosťou novely. Pre novoprijatých zamestnancov (po účinnosti novely) budú tieto údaje uvádzať už pri ich prihlasovaní na povinné sociálne poistenie zamestnanca na Registračnom liste fyzickej osoby. To znamená, že zamestnávatelia oznámia tieto údaje Sociálnej poisťovni iba raz, pričom aktualizáciu vykonajú len v prípade, ak zamestnanec zmení miesto výplaty, na ktoré sa mu zasiela mzda.
V článku II sa novelizuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to najmä s cieľom zefektívnenia procesov pri žiadosti o starobný dôchodok, resp. pri výmene údajov medzi Sociálnou poisťovňou a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Z dôvodu zavedenia digitálnych riešení v zákone je potrebné novelizovať aj s tým súvisiace zdravotnícke zákony, konkrétne v článku III sa novelizuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to najmä z dôvodu elektronizácie žiadostí o poskytnutie ošetrovného, resp. proaktívneho poskytovania dávok.
Rozširuje sa definícia poskytovania osobnej starostlivosti chorým osobám v prirodzenom prostredí, ktorá môže byť krátkodobá alebo dlhodobá a zavádza sa povinnosť lekárov vytvárať elektronické záznamy o jej potrebe. Zavádzajú sa pravidlá pre posudzovanie potreby starostlivosti, kontrolu zdravotného stavu a ukončenie starostlivosti v prípade hospitalizácie alebo zlepšenia stavu. V článku IV sa novelizuje zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom zníženia administratívnej záťaže občanov a z dôvodu elektronizácie procesov. Zavedením elektronickej tehotenskej knižky a nového registra potrieb osobnej starostlivosti sa umožní jednoduchšie a rýchlejšie zasielanie údajov štátnym orgánom, čo prinesie efektívnejšie poskytovanie dávok tehotenské a materské, resp. spracovanie žiadostí o štátne dávky. Tým sa zjednoduší administratíva pre občanov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a zároveň sa zabezpečí presnejšia a aktuálnejšia evidencia zdravotných informácií.
ZÁKON, KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY V SÚVISLOSTI S KONSOLIDÁCIOU VEREJNÝCH FINANCIÍ
- Zákon z 24. septembra 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (schválené znenie zákona nájdete TU)
- Účinnosť: 1. novembra 2025, 1. decembra 2025, 31. decembra 2025, 1. januára 2026, 1. apríla 2026
Anotácia:
Tretí konsolidačný balíček.
Popis:
V čl. I zákona sa mení a dopĺňa Zákonník práce s cieľom zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v čl. III ustanovujúcom, že niektoré sviatky sa nepovažujú za dni pracovného pokoja, a teda sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji. Definitívne sa ruší deň pracovného pokoja 17. novembra, ktorý je štátnym sviatkom. Dočasne nebudú voľnými dňami sviatky 8. mája a 15. septembra.
Cieľom zákona v čl. II je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby úhrad, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km2 plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m3 uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa stanovuje vo výške 1,35 eur za tonu.
V čl. V sa v súvislosti s konsolidáciou verejných financií vstupuje do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zavádza sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Dôjde k zvýšeniu minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Zavedie sa postupné zníženie (odporúčané namiesto „vyklesávanie“) dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od štvrtého do šiesteho mesiaca jej poberania zníži o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce. Vznik nároku na nemocenské zamestnanca sa stanovuje od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Zruší sa výnimka z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď má zamestnanec v období konkrétnej situácie (napr. pri dočasnej pracovnej neschopnosti kratšej ako 52 týždňov alebo pri poberaní materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období. V rokoch 2026 až 2028 sa zachová suma 13. dôchodku na úrovni sumy určenej pre rok 2025.
V čl. VI dochádza k predĺženiu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákonom sa v č. VII mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zavádzajú sa ďalšie pásma progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, osobitný základ dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu a nové pásmo minimálnej dane.
V čl. IX zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Cieľom je ustanoviť paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných platiteľom dane výlučne na podnikanie a pri tovaroch a službách obstaraných v súvislosti s týmito vozidlami. Zákonom dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb dane. S účinnosťou od 1.1.2026 bude zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19% zo základu dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane v výške 23 % zo základu dane.
V čl. X zákona sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,1 mil. euro pre obce a 29,7 mil. euro pre VÚC, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v zákone premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.
Zákonom v čl. XI sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pedpisov. Dochádza k zvýšeniu sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod. V čl. XIII (novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Zákonom sa v čl. XV zavádza osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti. Zákon v čl. XVI prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
V čl. XVII dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.
Súčasťou konsolidačného balíčka je aj novela zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa zvyšuje sadzba odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, pričom v záujme zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa zvyšujú aj odvody za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a kasínach.