Legislatívne zmeny a novinky

Výber legislatívnych zmien a noviniek za marec 2024

Publikované: Autor: KRION

1.   VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV


NOVELA TRESTNÉHO ZÁKONA

  • Zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 15. marca 2024, 20. marca 2024
Anotácia:

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, úprava pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v oblasti „subvenčných“ trestných činov, zmiernenie trestných sadzieb pri niektorých druhoch trestných činov, rozširovanie používania alternatívnych druhov trestov a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody, úhrada hranice škody, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov, úprava niektorých inštitútov trestného konania, zavedenie nového procesného inštitútu preskúmavania rozhodnutia v dôsledku zániku trestnosti činu zmenou zákona.

Popis:

Posilnenie úlohy demokratického štátu - trestná politika štátu, v ktorom sa vláda zaviazala k priblíženiu slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie, ako aj Európskej únie ako takej.  Z čoho vyplýva humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody.

S ohľadom na závery odborných štúdií o vplyve väzenského prostredia na odsúdené osoby, táto novela reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému ako sú preplnenosť a investičný dlh. Počet väzňov na počet obyvateľov v Slovenskej republiky výrazne prevyšuje počet väzňov na počet obyvateľov krajín ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko, krajiny Beneluxu alebo severské krajiny. Podľa oficiálnych štatistík Eurostatu,  bol počet väzňov na 100 000 obyvateľov v Slovenskej republike tretí najvyšší z celej Európskej únie.

Cieľom zákona je zaviesť východiská zadefinované v programovom vyhlásení vlády do praxe, posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom trestného práva, a to všetko pri zefektívnení chodu štátu v oblasti trestného práva a optimalizácii nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu.

 V nadväznosti na tieto východiská zákon rozširuje možnosti individualizácie trestu a tým zlepšuje podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov. Osobitný dôraz sa tak v zákone kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov.

Zmeny vyplývajúce z Novely :

  • Rozširuje sa používanie alternatívnych druhov trestov (najmä peňažného trestu a trestu domáceho väzenia) pred trestom odňatia slobody a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody,
  • zmierňujú sa neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov,
  • upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe,
  • rozširujú sa oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora,
  • rozširujú sa úlohy súdu pri zásahoch do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného
  • v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb (kajúcnikov) s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) sa spresňujú tieto podmienky a vytvára sa právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie (súdu), pri zachovaní podstaty a zmyslu tohto inštitútu,
  • v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych benefitov kajúcnikom sa spresňujú a sprísňujú podmienky inštitútov ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania (z dôvodu spolupráce s kajúcnikom) a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
  • upravujú sa možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme,
  • obmedzuje sa možnosť prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno; v ostatných prípadoch (ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi) ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť.

V časti týkajúcej sa súdnictva a prokuratúry, podľa ktorej faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa  v zmysle dôvodovej správy zákona stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania, sa v záujme parity hlavných subjektov trestného procesu zveruje právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom.

Cieľom tejto novely zákona je nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu.

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme


NOVELA STAVEBNÉHO ZÁKONA

  • Zákon č. 46/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 31. marca 2024, 1. apríla 2024, 1. apríla 2025
Anotácia:

Odloženie účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1.4.2025 v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.

Popis:

V súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe sa účinnosť zákona o výstavbe odkladá o jeden rok, t. j. do 01. apríla 2025.

Hlavnými dôvodmi sú:

  • nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,
  • časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, - nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe,
  • časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia,
  • nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Novela zákona smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy novela nemá ambíciu riešiť rozsiahlu zmenu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa posunie na 1. apríla 2025.

Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Nová úprava do účinnosti zákona o výstavbe znižuje administratívne zaťaženie a umožní skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Z pohľadu zákona o územnom plánovaní sa upravuje inštitút záväzného stanoviska posúdenia súladu s územným plánom tak, aby mohol byť podkladom pre spojenie konaní podľa stavebného zákona, určuje sa obsah žiadosti o záväzné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Takisto sa precizujú nepresnosti a vady schválenej legislatívy v oblasti územného plánovania. V oblasti výstavby sa posúva účinnosť zákona o výstavbe a primerane sa upravujú nadväzujúce právne predpisy s odsunutím všetkých ustanovení nadväzujúcich na zákon o výstavbe.


NOVELA TRESTNÉHO ZÁKONA

  • Zákon č. 47/2024 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 15. marca 2024
Anotácia:

Zachovanie doterajšej právnej úpravy zániku trestnosti v dôsledku premlčania v prípade trestných činov proti životu a zdraviu, trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činov proti rodine a mládeži a trestných činov proti iným právam a slobodám.

Popis:

Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom novely zákona je, aby v prípade trestných činov podľa prvej hlavy, druhej hlavy, tretej hlavy a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, t.j. trestných činov proti životu a zdraviu, trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činov proti rodine a mládeži a trestných činov proti iným právam a slobodám, zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania. A teda pri týchto trestných činoch sa budú uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä dvadsaťročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.

Zákon nadobúda účinnosť 15. marca 2024, t.j. k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť zákon z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pôvodne ako tlač 106). Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, resp. zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna.


VYHLÁŠKA, KTOROU SA USTANOVUJE MINIMÁLNA CELKOVÁ SUMA Z CELKOVEJ SUMY VÝDAVKOV URČENEJ PRE ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSŤ V ROZPOČTE PRE JEDNOTLIVÉ ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE NA ROK 2024

  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 55/2024 Z.Z, ktorou sa ustanovuje minimálna celková suma z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024 (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
  • Účinnosť: 20. marca 2024
Anotácia:

Stanovenie minimálnej sumy z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024.

Popis:

Vzhľadom na skúsenosti z roku 2023 s reálnou nemožnosťou dodržať percentá určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní z dôvodov vonkajších faktorov, ktoré nemohli ovplyvniť zdravotné poisťovne (napríklad dofinancovanie systému) sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodlo využiť iba časť splnomocňovacieho ustanovenia a vo vyhláške ustanoviť iba minimálnej sumy z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024.

Zavedením minimálnej sumy sa zlepší možnosť smerovať zdroje verejného zdravotného poistenia do oblastí, ktoré sú prioritou zdravotnej politiky štátu.

Do verejného zdravotného poistenia smeruje v roku 2024 približne o 900 mil. EUR viac, ako tomu bolo v roku 2023. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti poputuje 7,682 mld. Eur.

Pre ústavnú zdravotnú starostlivosť je nárast o 19,30 % . Na všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poputuje o 7,43% viac a na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť o 11,36% viac.

Minimálna celková suma určená na zdravotnícke pomôcky je o 12,44 % viac.


NARIADENIE O PRÍSPEVKU ZA POSKYTNUTIE UBYTOVANIA ODÍDENCOVI V SÚVISLOSTI SO SITUÁCIOU NA UKRAJINE

  • Nariadenie č. 60/2024 Z.z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (úplné znenie nariadenia nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. marca 2024
Anotácia:

Úprava príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

Popis:

Cieľom nariadenia vlády je zabezpečiť aj naďalej ochranu života a ľudskej dôstojnosti osôb utekajúcich pred vojnovým konfliktom na naše územie.

Príspevok za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na sa poskytuje vo výške nákladov za lôžko vykázaných fyzickou osobou alebo právnickou osobou poskytujúcou ubytovanie v ubytovacom zariadení podľa osobitného predpisu,1) maximálne vo výške 6,00 eur za jednu noc ubytovania odídenca.

Takisto sa  vymedzuje dobaposkytovania príspevku za ubytovanie, a to od 1. apríla 2024 najdlhšie do 30. júna 2024.


VYHLÁŠKA O ÚZEMNOTECHNICKÝCH POŽIADAVKÁCH NA VÝSTAVBU

  • Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o územnotechnických požiadavkách na výstavbu č. 69/2024 Z.Z. (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
  • Účinnosť: 20. marca 2024
Anotácia:

Podrobnosti o územnotechnických požiadavkách na výstavbu podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o územnom plánovaní.

Popis:

Účelom  vyhlášky je ustanoviť podrobnosti o územnotechnických požiadavkách na výstavbu podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona. Táto vyhláška má byť nástrojom dôležitej reformy, ktorú nastavila zmena stavebnej legislatívy v roku 2022. Vo vyhláške sa stanovujú ucelené územnotechnické požiadavky na výstavbu podľa ktorých sa bude postupovať pri obstarávaní a spracovaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, projektovej činnosti, pri povoľovaní budov, inžinierskych stavieb, reklamných stavieb a terénnych úprav, pri vydávaní záväzného stanoviska v prípade, keď obec nemá územnoplánovaciu dokumentáciu, pri vymedzovaní stavebných pozemkov.

Vyhláška má za cieľ vytvoriť jednotné a jednoznačné územnotechnické požiadavky na výstavbu, ktoré pri budúcej aplikácii vyhlášky zabezpečia právnu istotu na jednej strane a umožnia kvalitatívny rozvoj územia podľa cieľov definovaných v zákone. Po rekodifikácii stavebnej legislatívy bude k 1. aprílu 2024 zrušený zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a taktiež vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení vyhlášky č. 34/2020 Z. z., ktorá predmetnú problematiku z časti upravovala doteraz.

K rekodifikácii stavebnej legislatívy ako aj k zmene všeobecných technických požiadavkách na výstavbu sa nepristupuje iba z dôvodu zrušenia doterajšieho predpisu, ale taktiež z dôvodu potreby vykonávacieho predpisu, ktorý zabezpečí vykonateľnosť zákona v oblasti územnotechnických požiadaviek na výstavbu v širšom rozsahu, ktoré sa aplikujú pri spracovaní územných plánov, ako aj pri povoľovacích procesoch v prípadoch, keď pri procese rozhodovania absentuje pre dané územie územnoplánovacia dokumentácia.

Zmeny vyplývajúce z vyhlášky:

  • Určujú sa všeobecné územnotechnické požiadavky
  • Určujú sa aj požiadavky na kompozičné, prevádzkové a ekologické opatrenia v území.
  • Ustanovujú sa požiadavky na stavebný pozemok určený na zastavanie z hľadiska jeho vlastností, využiteľnosti vo vzťahu k ochranným pásmam a požiadavka na zadržiavanie zrážkovej vody na pozemku z potreby zabezpečia kolobehu vodného režimu in situ s dopadom na zmenšovanie prehrievania sídla.
  • Definuje sa areál, druhy koridoru
  • Určujú sa požiadavky na zabezpečenie pripojenia stavby na pozemné komunikácie z hľadiska časového a kapacitného
  • Definuje sa rozptylová plocha a odstavná plocha, statická doprava
  • Určujú sa požiadavky pre pripojenie stavieb na verejné siete technického vybavenia podľa druhu technického vybavenia, priestorové usporiadanie sietí navzájom, ako aj požiadavka na zadržiavanie respektíve akumuláciu zrážkovej vody zo stavby.
  • Definujú sa odstupy stavieb
  • Definuje sa dochádzková vzdialenosť
  • Určujú sa požiadavky na zabezpečenie priechodnosti územia
  • Definuje sa dopravná infraštruktúra a technická infraštruktúra
  • Určujú sa požiadavky na umiestňovanie stavby

ZMENA VYHLÁŠKY O ZARUČENEJ KONVERZII

  • Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 63/2024 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii (úplné znenie vyhlášky nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. apríla 2024
Anotácia:

Zosúladenie postupu pri vykonávaní zaručenej konverzie so zákonnou úpravou.

Popis:

Cieľom vyhlášky je zosúladiť postup pri vykonávaní zaručenej konverzie so zákonnou úpravou v nadväznosti na zavedenie možnosti voľby spôsobu vytvárania osvedčovacej doložky aj ako samostatnej časti novovzniknutého dokumentu.

Zákonom č. 301/2023 Z. z. sa upustilo od vytvárania osvedčovacej doložky výlučne ako samostatného dokumentu (§ 37 ods. 4 zákona o e-Governmente). S účinnosťou od 1. augusta 2023 môže byť doložka vyhotovená aj ako časť novovzniknutého dokumentu za podmienky jej jednoznačného oddelenia od informačného obsahu novovzniknutého dokumentu. V praxi to napríklad znamená, že osvedčovacia doložka v listinnej podobe nemusí byť vytlačená na samostatnom liste papiera a môže byť na opačnej strane novovzniknutého dokumentu, resp. pri konverzii do elektronickej podoby, nie je potrebné, aby bola osvedčovacia doložka vyhotovená ako samostatný elektronický dokument vo formáte XML. V tomto prípade môže mať osvedčovacia doložka formát PDF súboru, ktorý je spojený do jedného PDF súboru s novovzniknutým PDF dokumentom, a takto následne autorizovaný. Takýto PDF súbor má naďalej obsahovať údaje vyplnené podľa elektronického formulára vložené v PDF súbore v zmysle novelizovaného § 46 ods. 2 písm. k) vyhlášky č. 78/2020 Z. z..

Osoba vykonávajúca zaručenú konverziu má možnosť rozhodnúť sa poskytovať takúto formu osvedčovacej doložky, ak jej to technické možnosti umožňujú.

Ak osoba vykonávajúca zaručenú konverziu takúto formu osvedčovacej doložky poskytuje, žiadateľovi o konverziu musí byť poskytnutá možnosť voľby formátu osvedčovacej doložky. Naďalej platí, že osvedčovacia doložka musí byť vyhotovená podľa elektronického formulára zverejneného v module elektronických formulárov, ktorého obsah je podľa typu zaručenej konverzie zverejnený v prílohách vyhlášky.

Ak sa novovzniknutý dokument spojí s osvedčovacou doložkou do jedného elektronického dokumentu, nemá význam v zázname o konverzii uvádzať digitálny odtlačok novovzniknutého dokumentu, nakoľko dokument nie je možné dodatočne oddeliť od osvedčovacej doložky tak, aby bolo možné overiť jeho digitálny odtlačok. Zároveň vzhľadom na povinnosť vytvárať osvedčovaciu doložku zo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii, nie je možné do záznamu dodatočne zapisovať digitálny odtlačok novovzniknutého dokumentu.

Takisto sa upravuje postup osoby vykonávajúcej zaručenú konverziu pri vypĺňaní záznamu o konverzii. Z uvedeného dôvodu sa do príloh č. 4 a 6 tejto vyhlášky dopĺňa pravidlo neuvádzania digitálneho odtlačku novovzniknutého dokumentu, ak je novovzniknutý dokument spojený s osvedčovacou doložkou do jedného dokumentu.



Kontaktný formulár

V prípade, že máte záujem o naše služby alebo o bližšie informácie, môžete nás kontaktovať aj prostredníctvom kontaktného formulára.

 

* Povinné údaje