Legislatívne zmeny a novinky

Výber legislatívnych zmien a noviniek za október 2022

Publikované: Autor: KRION

1.   VYŠLO V ZBIERKE ZÁKONOV


NOVELA ZÁKONNÍKA PRÁCE

  • Zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. novembra 2022
Anotácia:

Transpozícia smernice EÚ; zavedenie dvoch týždňov platenej otcovskej dovolenky; zabezpečenie transparentných a predvídateľných pracovných podmienok pre pracovníkov.

Popis:

Cieľom novely je najmä vykonanie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

Cieľom novely Zákonníka práce vychádzajúc z cieľa smernice (EÚ) 2019/1152 je zabezpečiť transparentné a predvídateľné pracovné podmienky pre pracovníkov (zamestnancov).

V tomto kontexte sa zavádzajú nasledovné zmeny.

Písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny, skončenia pracovného pomeru alebo povinností zamestnanca, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Nakoľko sa v praxi vyskytovali nejasnosti pri stanovení dĺžky úložnej lehoty v prípade doručenia písomností prostredníctvom poštového podniku, novela týmto ustanovuje minimálnu úložnú lehotu 10 dní.

Podľa novely Zákonníka práce bude musieť pracovná zmluva okrem identifikačných údajov zmluvných strán obsahovať len nasledovné podstatné náležitosti:

  • druh práce a jeho stručná charakteristika,
  • miesto výkonu práce,
  • deň nástupu do práce,
  • mzdové podmienky.

Zamestnávateľ bude môcť upraviť pravidelné zložky v pracovnej zmluve alebo poskytnúť zamestnancovi informácie o pracovných podmienkach nasledovne:

V zmysle novely zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o pracovných podmienkach v lehote 7 dní odo dňa vzniku pracovného pomeru o:

  • spôsobe určovania miesta výkonu práce alebo určenia hlavného miesta výkonu práce,
  • ustanovenom týždennom pracovnom čase, údajoch o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
  • splatnosti mzdy a výplaty mzdy.

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca do 4 týždňov odo dňa vzniku pracovného pomeru v rozsahu:

  • výmery dovolenky a spôsobu jej určenia,
  • pravidiel skončenia pracovného pomeru, dĺžky výpovednej doby alebo spôsobu jej určenia, termínu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
  • práva na odbornú prípravu, ak sa poskytuje a jej rozsahu.

V prípade dojednania pracovného pomeru na dobu určitú, skúšobná doba nemôže presiahnuť polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. V platnosti naďalej zostáva obmedzenie skúšobnej doby na 3 mesiace (v prípade vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov).

Novela zavádza povinnosť zamestnávateľa odpovedať písomne s odôvodnením do 1 mesiaca alebo 3 mesiacov podľa počtu zamestnancov na žiadosť zamestnanca, ktorého pracovný pomer trvá viac ako 6 mesiacov o prechod z určitej doby na pracovný pomer na neurčitý čas alebo o prechod z pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovný čas na ustanovený týždenný pracovný čas.

Tento zákon novelizuje aj Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zavádza do právnej úpravy otcovskú dovolenku.

Nárok na otcovskú dovolenku vzniká otcovi v rozsahu 2 týždňov (14 kalendárnych dní) v období najneskôr šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Počas tohto obdobia má otec nárok na tzv. „otcovské“, ktoré predstavuje nemocenskú dávku zo sociálneho poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.

V prípade, ak otec dieťaťa využije možnosť čerpania otcovskej dovolenky, skráti sa mu prípadné čerpanie materského o 2 týždne. V takomto prípade sa štandardné vyplácanie materského, ktoré trvá 28 týždňov, rozdelí na dve časti:

  • Obdobie 2 týždňov v období najneskôr 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“),
  • Obdobie ďalších 26 týždňov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa (materské).

Počas obdobia čerpania otcovskej dovolenky v rozsahu 2 týždňov má otec nárok na tzv. „otcovské“ a aj matka dieťaťa má počas tohto obdobia nárok na materské. Z tohto vyplýva, že v období 2 týždňov môžu dostať sociálnu dávku otec aj matka dieťaťa súčasne.

Uvedené predstavuje výnimku, nakoľko v čase vyplácania materského otcovi dieťaťa (počas 26 až 28 týždňov) nemôže čerpať materské na to isté dieťa aj matka.

Pre získanie nároku na tzv. otcovské musí otec dieťaťa splniť tieto podmienky:

  • byť nemocensky poistený (napr. na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľ zráža zo mzdy povinné poistné a odvádza ho do príslušnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote (7 kalendárnych dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie) po skončení nemocenského poistenia v deň, od ktorého si uplatňuje nárok na tzv. „otcovské“,
  • získať 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku na tzv. „otcovské“,
  • starostlivosť o dieťa,
  • ak je otec, ktorý žiada o nárok na tzv. „otcovské“ SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, nesmie mať nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Zákonník práce od 1. novembra 2022 bude upravovať okrem materskej a rodičovskej dovolenky aj otcovskú dovolenku.

NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

  • Zákon č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. novembra 2022, 1. januára 2023, 1. februára 2023
Anotácia:

Reforma dôchodkového piliera.

Popis:

Hlavným účelom zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala, a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov).

Nárok na tzv. rodičovský dôchodok a nárok na jeho výplatu má starobný, invalidný či výsluhový dôchodca, ak už dosiahol dôchodkový vek. V prípade, ak deti dôchodcov platili poistné na dôchodkové poistenie pred dvomi rokmi, získavajú dôchodcovia bonus v podobe rodičovského dôchodku.  

Pracujúce dieťa bude prispievať zo svojej hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu 1,5 percenta jednému rodičovi a 1,5 percenta druhému rodičovi. 

Štát tiež bude percento bonusu počítať maximálne z 1,2-násobku priemernej mzdy, respektíve všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Zároveň platí, že rodičovský bonus nezvýši samotnú výšku odvodov pracujúcich detí a nebude mať vplyv ani na výšku ich budúceho dôchodku. To znamená, že si to vyžiada dodatočné financovanie zo strany štátu. 

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

Mení sa taktiež predčasný dôchodok. Ľudia budú môcť odísť do dôchodku dva roky pred dovŕšením riadneho termínu. Platí to však iba v prípade, že výška ich dôchodku bude dosahovať aspoň 1,6-násobok životného minima (doteraz bola minimálna výška dôchodku stanovená na 1,2-násobok životného minima).

Ďalšou novinkou v tejto oblasti je zavedenie možnosti odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. To znamená, že niektorí ľudia budú môcť odísť do penzie už v 58 rokoch.

Zákon zavádza novú možnosť odchodu do predčasného dôchodku. Okrem súčasnej podmienky odpracovaných pätnástich rokov aspoň dva roky pred dovŕšením oficiálneho dôchodkového veku a minimálneho dôchodku vo výške 1,6-násobku životného minima, pribudne ďalšia možnosť.

Odísť do predčasnej penzie budú môcť všetci po odpracovaní 40 rokov. Do tejto lehoty sa však, na rozdiel od prvej možnosti, nebudú započítavať roky štúdia. Za každý mesiac skoršieho odchodu stratí takýto penzista 0,3 percenta z dôchodku.

Od 1. januára 2023 teda platí, že poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokovsuma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.


NOVELA ZÁKONA O OZNAČENIACH PÔVODU VÝROBKOV A ZEMEPISNÝCH OZNAČENIACH VÝROBKOV

  • Zákon č. 337/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. novembra 2022
Anotácia: 

Zavedenie grafických symbolov pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku pre nepoľnohospodárske resp. remeselné výrobky.

Popis:

Cieľom novely je zaviesť grafické symboly pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku pre výrobky, ktoré nie sú výrobkami uvedenými v § 1 ods. 3 zákona, čím by tieto výrobky získali ochranu prostredníctvom práva priemyselného vlastníctva, konkrétne prostredníctvom označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

Ide o výrobky, ktoré nie sú poľnohospodárskymi výrobkami, potravinami, vínami, aromatizovanými vínnymi výrobkami a liehovinami, a ktoré bývajú obvykle označované aj ako remeselné či priemyselné výrobky. Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné získať pre výnimočné výrobky, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi.

Remeselné výrobky alebo výrobky tradičnej slovenskej kultúry, ktoré sú späté s územím Slovenska alebo jednotlivými slovenskými regiónmi, sú súčasťou národného bohatstva a propagujú národné kultúrne dedičstvo. V registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sú zapísané napríklad tieto označenia pôvodu resp. zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske resp. remeselné výrobky - Piešťanské bahno, Kyjatické hračky, Detvianska výšivka alebo Modranská majolika.

Pre lepšie poznanie uvedenej kategórie výrobkov so zapísaným označením pôvodu alebo zapísaným zemepisným označením, ľahšiu identifikáciu týchto výrobkov na trhu a uľahčenie orientácie spotrebiteľa na trhu sa pre danú kategóriu výrobkov zavedú grafické symboly pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku, ktoré v zákone č. 469/2003 Z. z. absentujú. Použitie príslušného grafického symbolu na výrobku bude na báze dobrovoľnosti.


NOVELA CIVILNÉHO MIMOSPOROVÉHO PORIADKU A ZÁKONA O RODINE

  • Zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie opatrenia nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. januára 2023
Anotácia:

Úprava procesného postupu v rodinnoprávnych veciach v reflexii na aplikačnú prax.

Popis:

Problematika rodinnoprávnych konaní je vnímaná veľmi citlivo. Procesné zmeny sa sústredia najmä na úkon odňatia maloletého dieťaťa rodičovi prípadne inej osobe.

Zámerom zmien v Civilnom mimosporovom poriadku je najmä: upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov, odstrániť výkladové nejasnosti a z toho prameniace nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, ustanoviť obligatórnosť pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, upraviť, aby sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval v prítomnosti sudcu, exaktnou úpravou zamedziť aplikovaniu takých postupov súdu, kedy sa vo vykonávacom konaní nekoná a vyčkáva sa na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu (napríklad zmena úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu).

Novela zavádza zmeny aj v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"). Cieľom zmien v zákone o rodine je explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšia forma starostlivosti o dieťa (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti).

Spoločná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosť o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu.

Zavedenie novej formy starostlivosti podporuje už existujúcu premisu, že zánikom manželstva (alebo partnerstva) sa nemá oslabiť rozsah rodičovských práv a povinností medzi dieťaťom a rodičom a v konkrétnych prípadoch vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa môže podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode. Je potrebné však zdôrazniť, že všetky formy osobnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) sú rovnocenné.

Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo pri starostlivosti jedného z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené alebo pri striedavej starostlivosti, kedy bol určený presný interval striedania dieťaťa medzi rodičmi, bol za starostlivosť o dieťa zodpovedný vždy konkrétny rodič, pri spoločnej osobnej starostlivosti zostáva zodpovednosť rodičov nezmenená ako pred rozvodom alebo rozchodom.

Obaja rodičia sa teda budú o dieťa rovnako starať, bez nutnosti vymedzenia intervalov zabezpečovania starostlivosti. Predpokladom je samozrejme ich schopnosť dohodnúť sa na každodenných záležitostiach a ochote zosúladiť si svoje denné povinnosti, keďže oproti minulosti rodičia pravdepodobne už nebudú žiť v jednej domácnosti.


NOVELA TRESTNÉHO PORIADKU

  • Zákon č. 340/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. decembra 2022
Anotácia:

Ochrana záujmu dieťaťa a eliminácia jeho psychickej ujmy pri postupe polície a iných orgánov podľa Trestného poriadku.

Popis:

Základným cieľom zákona je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza dieťa.

Novela zákona reaguje na viaceré prípady z praxe, keď pri policajnom zásahu najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Novela zákona má legislatívne vyjadriť zásadu pre policajta alebo orgán vykonávajúci prehliadku, aby pri plánovaní alebo spôsobe výkonu svojich oprávnení bral ohľad na záujem dieťaťa.

Cieľom novely zákona však nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku, ale dať kritérium balansovania postupu a to postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na jednej strane a rešpektovania základnej zásady záujmu dieťaťa na druhej strane.


NOVELA ZÁKONA O MIESTNYCH DANIACH A MIESTNOM POPLATKU ZA KOMUNÁLNE ODPADY A DROBNÉ STAVEBNÉ ODPADY

  • Zákon č. 335/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. novembra 2022
Anotácia:

Úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady; vytvorenie legislatívneho rámca pre určenie miestneho poplatku za komunálny odpad, ktorého zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby.

Popis:

Súčasné znenie zákona o miestnych daniach v časti poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nereaguje dostatočne na realizačnú prax. Obce podľa zákona o miestnych daniach môžu v súčasnosti určiť poplatok iba dvoma spôsobmi, a to paušálne (na osobu a deň) alebo za množstvový zber. V prvom prípade ide o nezásluhový systém, kde poplatníci v obci platia rovnako bez ohľadu na množstvo vyprodukovaného a vytriedeného komunálneho odpadu, čo vytvára nespravodlivé podmienky poplatkovej povinnosti a nemotivuje pôvodcov komunálnych odpadov predchádzať jeho vzniku.

Poplatok za množstvový zber je dokonalejší, ale jedným z parametrov výpočtu poplatku je objem zbernej nádoby, ktorý tiež nie je objektívnou veličinou z dôvodu, že sa nezohľadňuje skutočné naplnenie zbernej nádoby. Okrem toho, zber komunálneho odpadu prebieha v obciach rôznym spôsobom - okrem iného sa používa napríklad aj nálepkový systém, žetónový systém, komunitný zber v spoločných zberných nádobách a pod. Zákon však tieto mechanizmy nepozná a realizačná prax je všestrannejšia ako pripúšťa zákon o miestnych daniach.

Primárnym cieľom novely zákona je vytvorenie legislatívneho rámca pre určenie miestneho poplatku za komunálny odpad, ktorého zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby. Uvedená zmena sa bude realizovať v nadväznosti skôr prijatú legislatívnu úpravu v zákone o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2023 samospráva môže rozhodnúť, či bude pri zbere komunálneho odpadu tento odpad vážiť. Priebežné skúsenosti niektorých samospráv, ktoré pilotne zabezpečili váženie komunálneho odpadu, poukazujú na dobré výsledky v podobe zníženia celkového vyprodukovaného odpadu v obci bez dôsledkov vytvárania čiernych skládok v obci.

K možnosti zavedenia váženého množstvového zberu komunálneho odpadu sa viaže aj zavedenie vyrubenia preddavku na poplatok správcom poplatku a následným zúčtovaním preddavku so skutočnými nákladmi obce na zber a likvidáciu odpadu spolu s prípadnými nárokmi poplatníka na úľavy z poplatku, ktoré obec prijala vo VZN.

Pre obce, ktoré si nezavedú vážený množstvový zber komunálneho odpadu (v celej obci alebo jej časti, alebo pre určité skupiny poplatníkov), sa pri vyrubení poplatku principiálne nič nemení, nezakladajú sa zo zákona voči nim žiadne nové povinnosti alebo plnenia, avšak nevýhody v podobe nízkej motivácie predchádzať vzniku komunálneho odpadu, nízkej motivácie separovať vytriediteľné zložky zmesového komunálneho odpadu sa v "pôvodných systémoch" spoplatnenia komunálneho odpadu, a z toho prameniace náklady obce na činnosti súvisiace so zberom a likvidáciou komunálneho odpadu, týmto neeliminujú.

Vo výsledku rozhodnutie o spôsobe určenia poplatku za komunálny odpad bude na rozhodnutí obce a to, či zavedie: paušálny poplatok (sadzba poplatku na osobu a deň), štandardný nevážený množstvový zber (ako súčin sadzby poplatku, veľkosti zbernej nádoby a frekvencie odvozu), vážený množstvový zber (poplatok vypočítaný podľa skutočného množstva odpadu vyjadreného v hmotnostných jednotkách), prípadne ich kombinácia podľa lokality v obci alebo podľa typu poplatníkov.


NOVELA ZÁKONA O E-GOVERNMENTE

  • Zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. novembra 2022, 1. novembra 2023, 1. októbra 2024
Anotácia:

Zrušenie inštitútu integrovaných obslužných miest, racionalizácia zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zmeny v oblasti autentifikácie, zmeny v oblasti zaručenej konverzie, spresnenie pravidiel doručovania.

Popis:

Novelou zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci. Orgánom verejnej moci sa bude zriaďovať už len jedna elektronická schránka, bez ohľadu na to, že majú aj iné právne postavenie (ako účastník konania). V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania v nadväznosti na zmeny v zriaďovaní elektronických schránok pre orgány verejnej moci s cieľom zachovania procesných práv účastníka konania orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov.

Taktiež sa spresňujú pravidlá doručovania s cieľom vyhnúť sa špekulatívnemu konaniu pri deaktivácii elektronickej schránky a s cieľom zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

Novelou zákona sa zároveň rozširuje okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustiť od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.


NOVELA ZÁKONA O ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI, SLUŽBÁCH SÚVISIACICH S POSKYTOVANÍM ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

  • Zákon č. 331/2022 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 1. júna 2024
Anotácia:

Ustanovenie práva na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby podľa výberu ženy-rodičky pri pôrode.

Popis:

Zákon priznáva žene-rodičke právo na to, aby pri pôrode bola prítomná ňou určená osoba; prítomnosť viacerých ňou určených osôb sa žene umožní, ak to budú umožňovať podmienky zdravotníckeho zariadenia.


NOVELA ZÁKONA O ENERGETIKE A ZÁKONA O REGULÁCII V SIEŤOVÝCH ODVETVIACH

  • Zákon  č. 324/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákona nájdete TU)
  • Účinnosť: 7. októbra 2022
Anotácia:

Reakcia na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu - rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a v plynárenstve, vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.

Popis:

Účelom novely zákona je zabrániť nepriaznivému vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu.

Zákon reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu, ktorých cena je z veľkej časti tvorená na veľkoobchodných trhoch, a to rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a v plynárenstve vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.

Novela zákona teda zahŕňa rozšírenie súčasného konceptu stavu núdze v elektroenergetike o prípad, ak cena veľkoobchodných energetických produktov na trhoch s energiou dosahuje po dlhšiu dobu veľmi vysoké hodnoty. Ceny elektriny a plynu počas núdzového stavu má určovať vláda nariadením.

Stav núdze bude podľa novely zákona môcť v tomto prípade vyhlásiť len vláda na návrh Ministerstva hospodárstva SR, ktorá bude súčasne oprávnená rozhodovať o uložení opatrení.

Zavádza sa časové obmedzenie trvania stavu núdze na 180 dní s možnosťou aj opakovaného predĺženia. Zavádza sa tiež kontrola vlády parlamentom, ktorý má schváliť prípadné predĺženie trvania stavu núdze.

Kontaktný formulár

V prípade, že máte záujem o naše služby alebo o bližšie informácie, môžete nás kontaktovať aj prostredníctvom kontaktného formulára.

 

* Povinné údaje